Svätá Terezka - Ako našla svoje povolanie - lásku

 

Byť tvojou nevestou, Ježišu, byť karmelitánkou, byť v spojení s tebou matkou duší, to by mi malo stačiť… A mne to nestačí… Tieto tri výsady, karmelitánka, nevesta a matka, sú bezpochyby mojím povolaním. Ja však v sebe cítim aj iné povolania; cítim v sebe povolanie bojovníka, kňaza, apoštola, učiteľa, mučeníka… Cítim túžbu vykonať pre teba, Ježišu, všetky najhrdinskejšie skutky… Hoci som taká maličká, chcela by som osvecovať duše ako proroci, učitelia Cirkvi, mám povolanie byť apoštolom… Chcela by som prejsť po celej zemi, hlásať tvoje meno a zasadiť na pôde neveriacich tvoj slávny kríž, lenže jedno misijné pole by mi nestačilo; chcela by som súčasne hlásať evanjelium na všetkých piatich svetadieloch, ba aj na najvzdialenejších ostrovoch… Chcela by som byť misionárom nielen niekoľko rokov, ale chcela by som ním byť už od stvorenia sveta až do skončenia vekov. A nadovšetko by som chcela, môj milovaný Spasiteľ, preliať za teba svoju krv až do poslednej kvapky…

 

Ježišu, keby som chcela opísať všetky svoje túžby, musela by som si požičať tvoju Knihu života, kde sú zaznamenané skutky všetkých svätých, a ja by som ich všetky chcela vykonať pre teba…

 

Keď mi pri rozjímaní moje túžby spôsobovali opravdivé múky, otvorila som listy svätého Pavla a hľadala som nejakú odpoveď. Do očí mi padla 12. a 13. kapitola z Prvého listu Korinťanom… Apoštol vysvetľuje, ako všetky najdokonalejšie dary nie sú ničím bez lásky… Láska je vznešená cesta, ktorá bezpečne vedie k Bohu.

 

Konečne som našla pokoj… Keď som uvažovala o mystickom tele Cirkvi, nespoznala som sa ani v jednom z údov, o ktorých píše svätý Pavol, alebo skôr som chcela byť vo všetkých… Láska mi dala kľúč k môjmu povolaniu. Pochopila som, že Cirkev má telo zložené z rozličných údov, že jej nechýba ani najpotrebnejší, zo všetkých najvznešenejší úd, pochopila som, že Cirkev má Srdce a že toto Srdce horí láskou. Pochopila som, že iba Láska udržuje údy Cirkvi v činnosti. Keby láska vyhasla, apoštoli by nehlásali evanjelium, mučeníci by sa zdráhali prelievať svoju krv… Pochopila som, že Láska obsahuje všetky povolania, že Láska je všetko, že zahŕňa všetky časy a všetky miesta… Slovom, že je večná! A v záchvate svojej nesmiernej radosti som zvolala: Ježišu, moja Láska… Konečne som našla svoje povolanie! Mojím povolaním je láska! Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi a toto miesto si mi dal ty, môj Bože… V Srdci Cirkvi, mojej Matky, budem láskou… Takto budem všetkým…”

 

Dokonalá láska spočíva v tom, že znášame chyby iných, vôbec sa nečudujeme ich slabostiam, poúčame sa aj z najmenších čnostných skutkov, ktoré ich vidíme konať. Pochopila som však najmä to, že láska nesmie ostať uzavretá v hĺbke srdca. Ježiš povedal: „Ani sviecu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.” Nazdávam sa, že táto svieca predstavuje lásku, ktorá má osvecovať, potešovať nielen tých, čo sú mi najdrahší, ale všetkých, čo sú v dome, bez výnimky.

 

Dokonale chápem, že iba láska nás môže urobiť milými Pánu Bohu; táto láska je jediné dobro, po ktorom túžim. Ježiš mi ochotne ukázal jedinú cestu, ktorá vedie k tejto božskej vyhni, a tou cestou je odovzdanosť malého dieťaťa, ktoré bez strachu usína v náručí svojho Otca…

 

Pochopila som, že bez lásky sú všetky diela len ničotou, a to aj diela najúžasnejšie, ako je vzkriesenie mŕtvych alebo obrátenie národov…

Mám takú povahu, že strach ma zaháňa späť. S láskou nielenže idem vpred, ale letím…

Už netúžim ani po utrpení, ani po smrti, hoci milujem oboje, ale priťahuje ma iba láska.

Je pravda, že láska sa nikdy nevyhovára na nemožnosť, lebo verí, že všetko jej je možné a všetko jej je dovolené… Naopak, ľudská opatrnosť sa trasie na každom kroku a neodvažuje sa, takpovediac, ani nikam stúpiť.

 

Milujem všetko, čo mi Boh dáva. Teraz je celou mojou činnosťou milovať… Odkedy mám túto skúsenosť, láska tak silne pôsobí, že vie ťažiť zo všetkého – z dobra i zla, ktoré vo mne nachádza, a vie pretvoriť moju dušu v seba. Aká sladká je cesta lásky! Iste, človek môže klesnúť, môže sa dopustiť nevernosti, ale láska, pretože vie ťažiť i zo zlého, rýchlo všetko strávi, čo by sa mohlo Ježišovi nepáčiť, a zanechá len pokorný a sladký pokoj v hĺbke srdca…