Priebeh najsvätejšej tradičnej omše IV. Offertorium - Obetovanie

OFFERTORIUM — OBETOVANIE. 

Po Kréde nasleduje prvá hlavná časť sv.. omše, obetovanie, latinsky offertorium, od čoho pochádza aj slovo ofera. Túto časť začína kňaz pobozkaním oltára na znamenie vrúcnej lásky a úcty k Bohu, ktorému je oltár zasvätený a k úcte najsv. tela a krvi Pánovej, v ktoré sa premení chlieb a víno na oltár položené. 

Kňaz obrátiac sa hneď k ľudu, pozdravuje ho rozpätými rukami - Dominus vobiscum — Pán s vami, t. j. chcem konať obetu v najhlbšej pokore pred Pánom, ktorý nech je s vami a vo vás a nech so zaľúbením prijme každý váš obetný dar. Ľud za toto blahoprianie ďakuje: Et cum spiritu tuo — I s duchom tvojím, t, j. Duch Boží a Jeho milosť nech je s tebou, v tebe, a nech ťa učiní hodným slúžiť najsv. obetu, 

Kňaz obrátiac sa hneď k oltáru, slovami: „Oremus — Modlime sa" napomína veriacich, aby pri konaní sv. obety svoje modlitby spájali s jeho modlitbou. Za tým potichu modli sa jeden žalmový verš, alebo iný zo sv. Písma vyňatý text, čo slúži za úvod k obetovaniu, a preto sa aj volá: Offertorium — Obetovanie. Ofertóriový verš obsahuje hlavnú myšlienku, ktorá sprevádza obetovanie sv. omše. 

Pri slávnostnej sv. omši biskupi a infulovaní preláti, po tejto modlitbe umyjú si ruky a odchádzajú od pontifikálneho stolca k oltáru, kde až do konca riadne slúžia sv. omšu. Po ofertóriovom verši kňaz odkrýva kalich a miništrant cengá, aby upozornil prítomných, že sa už začína obetná čast sv. omše. Kňaz odložiac kalich stranou, berie kalichovú mištičku — paténu s obetným chlebom - hostiou, dvíha ju do výšky očú a pohliadnuc na oltárny kríž a upamätujúc sa na svoju hriešnosť, ľútosťou preniknutý uprie zrak na hostiu a odrieka obetnú modlitbu chleba v povedomí, že predstupuje pred samého, živého a svätého Boha. Po dopovedaní obetnej modlitby chleba paténou značí kríž nad oltárnym kameňom na znamenie, že spasenie sme dosiahli skrze kríž a že obeta, ktorá sa teraz koná, nie je nič iné, ako obnovenie obety na kríži.

Po obetovaní chleba kňaz prejde na ľavú stranu oltára, naleje do kalicha vína a niekoľko kvapiek vody, pri čom sa modlí, aby sme sa touto obetou stali účastnými Božstva Ježiša Krista, ako voda, ktorá bola vliata do vína, dostala vlastnosť a dobrotu vína. Kvapky vody, vliate do vína, upamätúvajú nás, že v porovnaní s Božstvom Ježiša Krista sme menší ako kvapka vody v kalichu, ba menší ako kvapka vody v mori. Zmiešanie vína s vodou predstavuje spojenie božskej a ľudskej prirodzenosti v Kristovi, ako aj spojenie veriacich s Kristom, čo sa má stať najmä pri sv. prijímaní. Víno predstavuje Ježiša Krista, preto kňaz ho pri liatí do kalicha nežehná. Žehná len vodu, ktorá predstavuje ľud a ten už  požehnanie potrebuje. A preto pri sv. omši za zomrelých ani vodu nežehná, lebo duše v očistci nestoja pod súdnou mocou sv. Cirkvi. Kartuziáni, Dominikáni a Cisterciti už pred sv. omšou nalejú; vodu a víno do kalicha, aby sa voda s vínom čím lepšie spojila.

Kňaz vrátiac sa doprostred oltára obidvoma rukami pozdvihne kalich do výšky očú a dívajúc sa na kríž, hovorí obetnú modlitbu vína a to v množnom počte, akoby veriaci s ním spolu-obetovali. Kalich nazýva kalichom spasenia a na konci modlitby značí nim kríž nad oltárnym kameňom. Potom mierne sa nakloniac odrieka modlitbu poníženosti, aby Boh milostivo zhliadol na obetné dary, a pozdvihnúc ruky vozvýš, zvoláva Ducha Svätého, aby zostúpil a posvätil a premenil chlieb a víno na telo a krv Kristovu, pričom žehná obetné dary.

Pri slávnostnej omši leje víno do kalicha diakon a vodu subdiakon. Celebrant a diakon spolu-držia kalich a spolu odriekajú obetnú modlitbu vína. Diakon je obetným služobníkom kalicha. Kedysi veriacim telo Pána podával k prijímaniu celebrant a krv Pána diakon.

Pri slávnostnej sv omši kňaz odriekajúc modlitbu kadenia, kadidlom okaďuje obetovaný chlieb a víno i oltár na znamenie, žeby Boh našu obetu a modlitbu s takou obľubou prijal na nebeskej výsosti, ako Mu je milá nahor sa vznášajúca vôňa kadidla. Dym tymianu je obrazom modlitby človeka, vôňa tymianu obveseľuje človeka, čistí povetrie a chráni od nákazlivých výparov, tak aj modlitba človeka milá a príjemná je Bohu a dušu ľudskú zachováva od hriechu. Po okadení oltára obetnej vône kadidla sú účastní tak celebrant ako aj asistenti a všetci veriaci, lebo sú členmi mystického tela Kristovho.