Priebeh najsvätejšej tradičnej omše VIII. Premenenie a po Premenení

PREMENENIE 

Teraz nastáva najdôležitejšia chvíľa, keď prostredníctvom kňaza v skutku a v pravde obetuje sa na oltári ten istý Kristus, ktorý sa kedysi stal krvavou obetou na kríži za nás. Kňaz totiž, zastupujúc osobu Ježiša Krista, pri posvätení čiže premenení chleba a vína robí to, čo urobil a robiť prikázal Kristus pri poslednej večeri. Tu hľa, uskutočňuje sa podmienka, pod ktorou chce byt Kristus medzi nami prítomný. Na posvätné slová: „Toto je moje telo... moja krv..." podstata chleba a vína sa zmení a na jej miesto nastupuje opravdivé telo i krv spolu s dušou i Božstvom Ježiša Krista. Zostávajú len vonkajšie spôsoby chleba a vína, ako farba, chuť, podoba. — Kňaz primerane k tomuto sviatostnému premeneniu aj koná a aj vyslovuje to, čo Kristus konal pri poslednej večeri, t. j. vezme do rúk hostiu, pozdvihne oči k nebu, žehná hostiu a vážne vysloví nad ňou: „Toto je moje telo". Za tým hneď kľaká na koleno a klania sa prítomnému vtelenému Bohu. Povstanúc hore, pozdvihuje sv. hostiu až nad svoju hlavu, aby ju uvideli všetci prítomní, a znovu ju položiac na oltár, pokľaknutím vzdáva česť a chválu prítomnému Bohu. Po príklade Spasiteľovom pokračuje ďalej, to isté hovoriac a činiac, čo Spasiteľ: berie kalich s vínom do rúk, žehná ho, a akoby sám bol Kristus, vysloví nad ním Spasiteľove slová: „Toto je kalich krvi mojej, novej o večnej úmluvy; tajomstvo viery; ktorá za vás a za mnohých bude vyliala na odpustenie hriechov." Po dopovedaní týchto slov zase pokľakne, kalich nad hlavu pozdvihne a položiac ho na oltár, pokľaknutím vzdáva slúžnu úctu Spasiteľovi pod spôsobom vína prítomnému.

Počas pozdvihovania sv. hostie i kalicha miništrant cengá, aby sa ľud najskôr pozrel na sv. hostiu i kalich a potom skloniac hlavu, klaňal sa Sviatostnému Spasiteľovi. Na mnohých miestach pri pozdvihovaní zvonia na veži veľkým zvonom, aby i ľud, čo nie je v chráme, zvedel, že sa deje presväté tajomstvo na oltári, a bol povzbudený k modlitbe, alebo aspoň k zbožnému povzdychu. Kde-tu na chrámoch nad svätyňou vidieť malú vežičku, v ktorej je umiestený cengáč k výslovnému cenganiu na pozdvihovanie.

PO PREMENENÍ 

Kňaz tu pri modlitbe vyslovuje spomienku na umučenie, vzkriesenie a nanebovstúpenie Spasiteľa, ktorý nám prikázal, aby sa sv. omša konala na Jeho pamiatku, na Jeho oslávenie a na ustavičné obetovanie Jeho samého Otcu nebeskému, ktorému sa obetuje na poklonu, chválu, uzmierenie a poďakovanie najčistejšia táto obeta, ktorá má slúžiť k ustavičnému nášmu spaseniu. Kňaz hovoriac túto modlitbu, činí pät krížikov nad sv. darmi a to tri spoločne nad hostiou i kalichom, jeden len nad hostiou a jeden len nad kalichom. Týmito križikami kňaz už nežehná najsv. telo a krv Pánovu, ale len ukazuje, že táto obeta bola Otcu nebeskému prinesená na kríži a tu sa sprítomňuje Kňaz viac ráz prosí o požehnanie obety, činí však tak len z ohľadu na seba a na tých, za ktorých obetu koná, aby im požehnanie tejto obety bolo privlastnené, lebo po premenení už je tu prítomný sám Kristus, ktorý požehnanie nepotrebuje. Táto istá myšlienka je i v druhej modlitbe, v ktorej spomínajú tri predobrazy sv. omše, a to obetu Ábelovu, Abrahámovu a Melehizedechovu.

Pri tretej modlitbe kňaz súc si vedomý svojej nehodnosti, hlboko sklonený prosí, aby nebeskí anjeli túto obetu nepoškvrneného Baránka zaniesli z oltára pred trón Otca nebeského, žeby sme všetci oplývali požehnaním tejto obety; pritom kňaz pobozká oltár, činí jeden krížik nad sv. hostiou, jeden nad kalichom a sám sa prežehná.

V predchádzajúcich troch modlitbách bola vyslovená poklona Bohu. V nasledovných dvoch však kňaz prosí, aby ovocie sv. omše bolo privlastnené stvoreniam; ktoré pomoci potrebujú. A tak v modlitbe, zvanej Rozpomienka na mŕtvych, kňaz prosí Boha za duše zomrelých, aby ich z múk očistca vzal k sebe do nebeských stánkov. Tu na chvílku prestane hovoriť modlitbu a v mysli vymenuje tých zomrelých, ktorých zvlášť chce odporúčať do milosrdenstva Božieho — Keďže mocou tejto obety má byť k cirkvi oslávenej v nebi pričlenená nielen cirkev trpiaca, ale aj cirkev bojujúca, ťarchami hriechov k zemi tlačená, polohlasne začína modlitbu i nám hriešnikom, pri čom po príklade mýtnika v chráme uderí sa v prsia, ľutujúc za svoje hriechy, čo má vykonať i ľud. 

V tejto modlitbe ďalej prosí Pána, žeby nám udelií podiel so svätými apoštolmi a mučeníkmi, z ktorých pätnástich vymenuje a to sv Jána Krstiteľa, ktorý predstavuje starozákonných mučeníkov a štrnásť novozákonných mučeníkov, a to sedem mužov a sedem žien. Pri zakľúčení tejto modlitby pri slovách posväcuješ, obživuješ, žehnáš, kňaz činí tri kríže nad sv. hostíou a kalichom spolu. Potom odkryjúc kalich, pokľakne k preukázaniu úcty prítomnému Spasiteľovi, vezme do pravej ruky sv. hostiu a modliac sa, činí tri kríže nad kalichom a dva medzi kalichom a sebou. Pri slovách všetka čest a sláva, kalich a hostiu trochu pozdvihne, opäť položí na oltár, pokľakne a hlasne poťažne spevom zakončí omšový kánon slovami Per omnia saecula saeculorum, na čo miništrant alebo ľud odpovie Amen.