Vo svetle večnosti - Smrti sa bojí iba ten, kto žil hriešny život ďaleko od Boha.

P. Hozef Scamcca zo Spoločnosti Ježišovej na otázku, či umiera v dôvere, odvetil: „A či som azda slúžil Mohamedovi, aby som mal teraz pochybovať o dobrote môjho Boha, či ma chce alebo nechce spasiť?” A keď nás pri smrti budú trápiť myšlienky, že sme kedysi urazili Boha, vedzme, že Pán vyhlásil, že zabudne na hriechy kajúcnikov: „Ak sa hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, zachová všetky príkazy moje a bude konať podľa práva a spravodlivosti, určite bude žiť, nezomrie. Na hriechy jeho, ktoré popáchal, si nespomeniem, pre spravodlivosť, ktorú konal, bude žiť. Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? – hovorí Pán Boh – a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil? ” (Ez 18, 21-23). Ale namietne niekto, akože môžeme s istototou vedieť, že nám Boh odpustil? Na to sa pýta tiež sv. Bazil: „Akože môže byt niekto s istotou presvedčený, že mu Boh hriechy odpustil? ” A odpovedá: „ Tak, ak si povie: Mal som v nenávisti neprávosť a ošklivil som šiju.” Kto nenávidí hriech, môže byť istý, že Boh mu už odpustil. Srdce človeka nemôže byť bez lásky: Miluje alebo tvory alebo Boha. Ak nemiluje tvory, miluje teda Boha. A Boha miluje ten, kto zachováva prikázania: „ Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje ” (Jn 14, 21). Kto teda umiera v zachovávaní Božích prikázaní, umiera v Božej láske, a kto miluje Boha, nemá strach. A dokonalá láska vyháňa strach” (1 Jn 4, 18).

Celý článok