Týždeň v IV. Adventnej nedele

          VIANOCE  - Narodenie KRISTA Pána        

Ignácovské čítania k narodeniu Nášho Pána Ježiša Krista

Za onoho času vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ 

     Štvrtok 22. decembra 2016   

Hodinky k Panne Márii - Knižka hotová

 

Trochu sme sa odmlčali. Pripravujeme intenzívne knižôčku - Hodinky k Panne Márii, alebo breviár pre laikov, terciánov, členov tretieho rádu. Keďže nový pokoncilový breviár má dvojzmyselné modlitby, ktoré smerujú často k ekumenizmu a synkretizmu, je lepšie pre katolíka aby sa modlil buď starý latinský breviár, alebo pre laikov Hodinky k Panne Márii. A práve tieto hodinky sme pripravili a dávame ich tlačiť do tlačiarne. Výsledok bude až po vianociach, ukážeme plody našej práce - samozrejme budú sa dať záujemcom poslať....

     Pondelok 19. decembra 2016   

O omši ku cti svätých (Učenie Tridentského koncilu)

A akokoľvek má cirkev doposiaľ vo zvyku slúžiť niektoré omše ku cti a pamiatke svätých, napriek tomu učí, že neprináša obeť im, ale samému Bohu, ktorý ich korunoval. Preto kňaz nehovorí: „Prinášam ti obetu, Peter a Pavol,“ ale vzdávajúc vďaky Bohu za ich víťazstvo, vyprosuje si ich ochranu, aby sa za nás ráčili v nebi prihovárať tí, ktorých pamiatku my slávime na zemi

     Nedeľa  18. decembra 2016   

Omšová obeta je zmiernou obetou tak za živých, ako aj za mŕtvych. (Z učenia Tridentského katechizmu)

A pretože v tejto božskej obete, ktorá sa koná v omši, je obsiahnutý a nekrvavým spôsobom obetovaný ten istý Kristus, ktorý sa raz a navždy krvavým spôsobom obetoval na kríži, svätá synoda učí, že táto obeta je naozaj uzmierením a že jej prostredníctvom sa stáva, že ak pristupujeme k Bohu s úprimným srdcom a pravou vierou, s bázňou a úctou, skrúšení a kajúci, dosahujeme milosrdenstvo a nachádzame milosť skrze príhodnú pomoc.

Touto obetou je totiž Boh uzmierený a udeľuje dar pokánia a tak odpúšťa i tie najväčšie zločiny a hriechy. Lebo je to jedna a tá istá obeta, je to ten istý – teraz skrze službu kňaza- obetujúci, ktorý sa vtedy obetoval na kríži; iba spôsob obetovania je rozdielny.

A touto nekrvavou obetou sú v prebohatej miere dosahované plody tejto jeho krvavej obety, čo vôbec neznamená, že by ona (nekrvavá) obeta akokoľvek uberala na cene tej (krvavej). Preto je riadne a podľa apoštolskej tradície obetovaná nielen za hriechy, viny, zadosťučinenia a iné potreby živých veriacich, ale tiež aj za zomrelých v Kristu, ktorí ešte nie sú úplne očistení.