Vianoce? Zabudnite! Keď vládnu diabolskí protestantskí puritáni Anglicku

Gamaliel povedal: ak nie je niečo z Boha, tak to rýchlo zanikne. Tak zanikli aj puritáni, i keď aj dnes tu máme fundamentálnych protestantov, ktorí dychtia po viere týchto bláznov a snažia sa obnoviť túto démonistickú sektu, ktorá vládla určitý čas v Anglicku, ktoré bolo odsúdené Bohom za oddelenie sa od Cirkvi pre smilstvo kráľa a Boh im potom posielal aj takéto darčeky - puritánov...

Sviatočné obdobie od Božieho hodu do Troch kráľov

V piatom storočí bol Boží hod vianočný už natoľko významným sviatkom, že ním začínal liturgický rok. Keď sa po desiatom storočí stal advent neoddeliteľnou súčasťou vianočného obdobia, liturgický rok sa počítal už od prvej adventnej nedele. V roku 529 cisár Justinián zakázal na Boží hod prácu a vyhlásil ho za štátny sviatok. Koncil v Agde (506) zaviazal kresťanov v tento deň k svätému prijímaniu. Koncil v Tours (567) ustanovil 12-denné sviatočné obdobie od Božieho hodu do Troch kráľov. 

O rozšírenie Vianoc po celom svete sa, pochopiteľne, pričinili aj kresťanskí misionári, ktorí väčšinou zastávali funkcie prvých biskupov na „dobytých“ územiach. Začiatkom dvanásteho storočia prijali už takmer všetky európske národy kresťanstvo a Vianoce boli všeobecne oslavované s veľkou zbožnosťou a radosťou, niekedy aj dosť búrlivo. Vzniklo mnoho farebných a pôsobivých obradov, hudobných skladieb a divadelných hier s vianočnou tematikou, vo všetkých krajinách sa začali rozvíjať špecifické náboženské obyčaje. Niektoré do dnešných dní nepretrvali, niektoré boli pre svoju nevhodnosť zakázané, ale svedčia o viere a hlbokom prežívaní Božieho narodenia ľuďmi stredoveku.

Puritáni v Anglicku zakazovali sláviť Vianoce

K zásadnej zmene došlo v šestnástom storočí v krajinách, kde zvíťazila reformácia. Došlo k zrušeniu svätej omše a oslavy sa často obmedzili na kázanie a modlitby. Puritáni v Británii dokonca odsúdili všetky vianočné oslavy. Tvrdili, že žiadny deň sa nesmie povyšovať nad šábes. V roku 1583 bolo v Škótsku pod hrozbou trestu zakázané oslavovanie narodenia Pána. Keď sa puritáni ujali moci aj v Anglicku, anglický parlament odhlasoval v roku 1647 tresty pre všetkých, ktorí budú sláviť Vianoce, prípadne iné sviatky. 

Každý rok prechádzali niekoľko dní pred Štedrým večerom ulicami miest úradníci, ktorí občanom pripomínali, že „Vianoce a iné podozrivé zábavy“ nesmú narušovať verejný poriadok. Zavedenie uvedeného zákona vyvolalo spravodlivý hnev niektorých ešte nie úplne ideologicky spracovaných občanov a prepukli pouličné nepokoje, ktoré musela potlačiť až privolaná armáda.

Ilegálna koleda Dvanásť dní Vianoc

S návratom monarchie v roku 1660 sa vrátili aj Vianoce, ale v už obmedzenej podobe. To sa prejavuje aj na anglických koledách, ktoré majú zriedkakedy náboženský charakter, ale odrážajú skôr čisto humanistické chápanie Vianoc ako nadstavby liberálnej spoločnosti. Zaujímavou výnimkou je populárna koleda The Twelve Days of Christmas (Dvanásť dní Vianoc), ktorá však vznikla „mimo zákona“ vo vtedy ilegálnom katolíckom prostredí a slúžila okrem iného aj ako katechizmus pre deti a pripomienka viery otcov. „Moja pravá láska“ v tejto kolede neznamená pozemského milého, ale samotného Boha. 

Tým, kto je obdarovaný, je pokrstená osoba. Jarabica na hruške znamená Krista. Aj ďalšie symboly sú krásne a vtipné: „dve hrdličky“ – Starý a Nový zákon; „tri francúzske sliepky“ – viera, nádej a láska; „štyri spevavé vtáky“ – štyri evanjelia; „päť zlatých prstienkov“ – päť prvých kníh Starého zákona opisujúcich pád človeka; „šesť znášajúcich husí“ – šesť dní stvorenia; „sedem plávajúcich labutí“ – sedem darov Ducha Svätého; „osem dojných kráv“ – osem blahoslavenstiev; „deväť tanečníc“ – deväť anjelských chórov; „desať poskakujúcich pánov“ – Desatoro; „jedenásť gajdošov“ – jedenásť verných apoštolov; „dvanásť bubeníkov“ – dvanásť právd obsiahnutých v Apoštolskom vyznaní viery. 

Vianoce potom prišli do Ameriky spoločne s misionármi a prvými kolonistami z európskych krajín. Na územiach obývaných francúzskymi alebo španielskymi osadníkmi bol Boží hod oslavovaný svätou omšou a tradičnými zvykmi. Nové Anglicko trpiace pod nadvládou revolučných puritánov prevzalo ostrovnú nevraživosť voči Vianociam, ktorá vydržala až do polovice devätnásteho storočia. K rozvoju vianočných sviatkov na území Spojených štátov dochádza až s vlnou imigrantov z Írska a kontinentálnej Európy.

K tomu už iba môžeme dodať, že santa klaus a cocacoláš, sú výsledkom aj protestantov, samozvaných akože kresťanov, ktorí majú nemalý podiel na tom, že sa svet stal ateistickým, pohanským, odsudzujúcim Krista, Jeho Cirkev a jej nariadenia...