Sv. T. Akvinský - Zostúpil do pekiel, tretieho dňa vstal z mŕtvych

Poznámka: malý detail - preklad vyznania viery znie - zostúpil do pekiel, nie ako je podaný Slovenský preklad - zostúpil k zosnulým. Inferno sa nedá inak preložiť ako peklo. Latinsky sa ľudia modlia - zostúpil do pekiel a Slovensky - zostúpil k zosnulým, čo sú úplne odlišné významy. Český preklad je však správny - sestopil do pekel. Dokonca aj protestantskí luteráni zostali u správneho prekladu a tiež sa modlia - zostúpil do pekiel. Aj anglický preklad je hell (peklo). Ktovie prečo na Slovensku vznikol tento nesprávny preklad. Svätý Tomáš Akvinský je prekladaný tak, že hovorí o (sheole), teda podsvetí. Tento výraz sa používa v starej zmluve. Ak by sme išli do Summy Teologickej, tam Svätý Tomáš Akvinský jasne hovorí zásadne len o pekle, aj keď ide o (sheol), teda podsvetie. Ale aby sme nemýlili čitateľov, nechali sme pôvodný preklad, kde Sv. Tomáš hovorí ako o podsvetí, tak inde o pekle, podľa dôrazu.

Zostúpil do pekiel, tretieho dňa vstal z mŕtvych

Ako sme povedali, Kristova smrť spočívala v oddelení duše a tela, podobne ako u iných ľudí. Božstvo však bolo spojené s Kristovou ľudskou prirodzenosťou tak nerozlučne, že keď sa duša a telo od seba oddelili, samotné božstvo bolo stále dokonale spojené aj s dušou, aj s telom. A tak bol Boží Syn s telom v hrobe a s dušou zostúpil do pekiel.

Sú štyri dôvody, prečo Kristus zostúpil s dušou do podsvetia:

Prvý je, aby podstúpil celý trest za hriech a aby tak odčinil celú vinu. Trestom za hriech človeka však nebola len smrť tela, ale trest bol aj pre dušu. Keďže sa hriech týkal aj duše, bola potrestaná tak, že nemala nazeranie na Boha. No hriech ešte nebol odčinený, aby tento trest bol odňatý. A tak pred Kristovým príchodom všetci - aj svätí otcovia - po smrti zostúpili do podsvetia. Aby sa Kristus podrobil celému trestu, ktorý patrí hriešnikom, podujal sa nielen zomrieť, ale aj zostúpiť s dušou do podsvetia. Preto ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. Slobodný medzi mŕtvymi... (porov. Ž 88, 5 - 6). Ostatní tam totiž boli ako otroci, ale Kristus ako slobodný.

Druhý je, aby úplne pomohol všetkým svojim priateľom. Priateľov mal nielen na svete, ale aj v podsvetí. Kristovými priateľmi sú všetci, ktorí majú lásku, a v podsvetí boli mnohí, čo zosnuli s láskou a vierou v toho, ktorý mal prísť, napríklad Abrahám, Izák, Jakub, Mojžiš, Dávid i ďalší spravodliví a dokonalí muži. A keďže Kristus navštívil svojich, ktorí boli na svete, a svojou smrťou im pomohol, podujal sa navštíviť aj svojich, ktorí boli v podsvetí, a pomôcť im tak, že k nim zostúpi. Preniknem do všetkých nížin zeme, poprehliadam všetkých, ktorí spia ešte, a osvietim všetkých, čo dúfajú v Pána (Sir 24, 45).

Tretí je, aby dokonale triumfoval nad diablom. Niekto nad niekým dokonale triumfuje vtedy, keď ho nielen premôže na bojovom poli, ale keď k nemu vtrhne až do jeho vlastného domu a odníme mu kráľovský trón a vlastný dom. Kristus triumfoval nad diablom a na kríži ho premohol. Preto hovorí: Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta (t. j. diabol) vyhodené von (Jn 12, 31). A aby triumfoval dokonale, chcel mu odňať kráľovský trón a spútať ho v jeho vlastnom dome, ktorým je podsvetie. Preto tam zostúpil, obral ho o všetko, čo mal, spútal ho a odňal mu jeho korisť. Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi (Kol 2,15). Podobne keď Kristus získal moc nad nebom a zemou, chcel tiež získať do vlastníctva podsvetie, aby sa, hovorí apoštol, na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí (Flp 2, 10); v mojom mene budú vyháňať zlých duchov (Mk 16, 17).

Štvrtý je, aby oslobodil svätých, ktorí boli v podsvetí. Ako sa Kristus podujal pretrpieť smrť, aby oslobodil od smrti živých, tak sa tiež podujal zostúpiť do pekiel, aby oslobodil tých, ktorí boli tam. I tebe pre tvoju krvnú zmluvu vypustím ti zajatcov z jazera, v ktorom nieto vody (porov. Zach 9, 11). Smrť, budem tvojou smrťou; budem tvoj osteň, podsvetie (porov. Oz 13, 14). Aj keď Kristus úplne zničil smrť, podsvetie úplne nezničil, len ho poranil. Lebo nevyslobodil z podsvetia všetkých, len tých, ktorí boli bez smrteľného a bez dedičného hriechu, od ktorého boli osobne oslobodení skrze obriezku. Alebo pred obriezkou, keď ich zachránila viera rodičov, pokiaľ ide o tých, čo nemali užívanie rozumu alebo obety, a viera v Krista, ktorý mal prísť, pokiaľ ide o dospelých. Títo tam boli pre Adamov prvotný hriech, od ktorého ich podľa prirodzenosti mohol vyslobodiť jedine Kristus. A tak tam nechal tých, ktorí tam zostúpili so smrteľným hriechom, a neobrezané deti. Preto hovorí: budem tvoj osteň, podsvetie.

Je teda zrejmé, že Kristus zostúpil do pekiel ako aj prečo. Z toho si môžme vziať štvoraké poučenie:

Po prvé pevnú nádej v Boha. Nech by totiž človek bol v akomkoľvek súžení, vždy má dúfať v Božiu pomoc a mať v ňu dôveru. Veď nič nie je také hrozné ako byť v pekle. Keď teda Kristus oslobodil tých, ktorí boli v podsvetí, každý, kto je Božím priateľom, má pevne dúfať, že ho Boh vyslobodí z akejkoľvek tiesne. Ona (t. j. múdrosť) predaného spravodlivca neopustila... Zostúpila s ním do žalára, neopustila ho v okovách (Múd 10, 13 - 14). A pretože Boh obzvlášť pomáha svojim služobníkom, ten, kto slúži Bohu, má byť veľmi pokojný. Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva, lebo on je jeho nádejou (Sir 34, 16).

Po druhé máme cítiť bázeň a zaháňať opovážlivosť. Aj keď Kristus trpel za hriešnikov a zostúpil do pekiel, nevyslobodil všetkých, ale, ako sme povedali, len tých, ktorí čo boli bez smrteľného hriechu. Tých, čo zomreli v smrteľnom hriechu, nechal tam. A tak nikto, kto tam zostúpi so smrteľným hriechom, nech nečaká milosť. Naopak, bude v podsvetí tak dlho, ako svätí otcovia v raji, teda naveky. A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života (Mt 25,46).

Po tretie máme byť starostliví. Veď Kristus zostúpil do pekiel pre našu spásu a my sa máme starať o to, aby sme tam tiež s Kristom zostúpili, keď budeme rozjímať nad trestami, ktoré sú tam, ako robil aj svätý Ezechiáš, keď hovoril: V polovici svojich dní musím ísť k bránam podsvetia (porov. Iz 38, 10). Veď kto tam často zostupuje v myšlienkach za života, ten tam tak ľahko nezostúpi po smrti. Lebo takéto myšlienky odvádzajú od hriechu. Vidíme, že ľudia sa na tomto svete stránia zločinov pre časný trest. O čo viac sa teda majú strániť pre pekelný trest, ktorý je väčší aj pokiaľ ide o dĺžku, aj pokiaľ ide
o trpkosť, aj pokiaľ ide o rozmanitosť? Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš (Sir 7,40).

Po štvrté nám to dáva príklad lásky. Kristus zostúpil do pekiel, aby vyslobodil svojich. Preto aj my tam máme zostupovať, aby sme pomohli svojim. Oni totiž nič nezmôžu, a tak máme pomáhať tým, ktorí sú v očistci. Veľmi tvrdý by bol ten, kto by nepomohol svojmu drahému v pozemskom väzení, no oveľa tvrdší je ten, kto nepomôže svojmu priateľovi v očistci, lebo žiaden z pozemských trestov sa nedá porovnať s tými, ktoré sú tam: Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica (Jób 19, 21). Svätá a nábožná myšlienka je modliť sa za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu (porov. 2 Mach 12,46). Augustín hovorí, že im možno pomôcť predovšetkým trojako, omšami, modlitbami a almužnami. Gregor dodáva štvrté, pôst. A niet divu, lebo aj na tomto svete môže priateľ zadosťučiniť za priateľa. Toto treba vedieť o tých, ktorí sú v očistci.

Človeku treba poznať dve veci: Božiu slávu a pekelný trest. Veď ľudia sa vyhýbajú hriechu a stránia sa ho, lebo ich sláva priťahuje a tresty desia. Toto však človek môže poznať len veľmi ťažko.

Preto sa o sláve hovorí: ktože vládze vyskúmať to, čo je na nebi? (Múd 9, 16). Ťažké je to pre tých, čo sú zo zeme, lebo, ako sa hovorí: kto je zo zeme,... hovorí pozemsky (Jn 3, 31). Nie je to však ťažké duchovným bytostiam, lebo kto pochádza zhora, je nad všetkých (tamže). A tak Boh zostúpil z neba a vzal si telo, aby nás poučil o nebeských veciach.
Ťažké bolo spoznať aj pekelné tresty. O nikom slýchať nebolo, že by sa vrátil z pekiel (Múd 2, 1); toto sa hovorí v mene bezbožných. Teraz to už nemožno povedať, lebo ako zostúpil z neba, aby vyučoval veci nebeské, tak vstal od zosnulých, aby nás poučil o nich. Preto je potrebné, aby sme verili, že sa nielen stal človekom a zomrel, ale aj že vstal z mŕtvych. Preto hovoríme: „tretieho dňa vstal z mŕtvych".

Dozvedáme sa, že mnohí vstali z mŕtvych, napríklad Lazár, syn vdovy a dcéra predstaveného synagógy. Kristovo zmŕtvychvstanie sa však líši od ich zmŕtvychvstania a od zmŕtvychvstania ostatných štvorako:

Po prvé pokiaľ ide o príčinu zmŕtvychvstania. Lebo ostatní, ktorí vstali, nevstali z vlastnej moci, ale buď z moci Krista, alebo na modlitby nejakého svätca. Kristus však vstal z vlastnej moci, pretože bol nielen človek, ale aj Boh; a božstvo Slova nikdy nebolo oddelené ani od jeho duše, ani od tela. Preto keď chcel, duša sa spojila s telom a telo s dušou. Mám moc dať svoj život a mám moc zasa si ho vziať (Jn 10, 18). A hoci zomrel, nebolo to pre slabosť či z nevyhnutnosti, ale z moci, pretože zomrel dobrovoľne. To je zrejmé, lebo keď odovzdal ducha, zvolal veľkým hlasom, čo iní zomierajúci nedokážu, keďže umierajú pre slabosť. Preto stotník povedal: On bol naozaj Boží Syn (Mt 27, 54). A ako z vlastnej moci dal svoj život, tak si ho aj z vlastnej moci vzal späť, preto hovoríme „vstal", a nie „bol vzkriesený", akoby ho oživil niekto iný. A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som a prebudil som sa (Ž 3, 6). Toto neprotirečí tomu, čo sa hovorí: Tohto Ježiša Boh vzkriesil (Sk 2, 32). Oživil ho totiž Otec aj Syn, lebo Otcova aj Synova moc je totožná.

Po druhé pokiaľ ide o život, do ktorého vstal. Lebo Kristus vstal do slávneho a neporušenému života: Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou (Rim 6, 4). Ostatní však vstali do toho istého života, ktorý mali predtým, čo je jasné o Lazárovi a ostatných.

Po tretie pokiaľ ide o ovocie a účinnosť. Lebo z moci Kristovho zmŕtvychvstania vstanú všetci. Mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych (Mt 27, 52). Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých (1 Kor 15, 20). Všimni si, že Kristus dosiahol slávu skrze utrpenie: a nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy? (Lk 24, 26), aby nás poučil, ako môžeme dosiahnuť slávu my: do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia (Sk 14, 21).

Po štvrté pokiaľ ide o čas. Lebo zmŕtvychvstanie ostatných je odložené až na koniec sveta, okrem niektorých, ktorí dostali výsadu vstať skôr, napríklad blahoslavenej Panny a - ako zbožne veríme - blahoslaveného Jána Evanjelistu. No Kristus vstal na tretí deň. Príčinou toho je, že Kristovo zmŕtvychvstanie, smrť a narodenie boli pre našu spásu, a tak chcel vstať vtedy, keď to zdokonalilo našu spásu. Keby vstal hneď, nikto by neveril, že bol mŕtvy. A keby to dlho odkladal, učeníci by nezotrvali vo viere, a tak by z jeho utrpenia nebol žiaden úžitok. Aký úžitok je z mojej krvi, kým som v porušení? (porov. Ž 30, 10). Preto vstal na tretí deň, aby verili, že bol mŕtvy, a aby učeníci nestratili vieru.

Z tohto si však môžeme vziať štvoraké poučenie:

Po prvé, aby sme sa snažili duchovne vstať zo smrti duše, do ktorej sme upadli hriechom, do spravodlivého života, ktorý získame pokáním. Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus! (Ef 5,14). Toto je prvé vzkriesenie. Blahoslavený.., kto má podiel na prvom vzkriesení! (Zjv 20, 6).

Po druhé, aby sme toto zmŕtvychvstanie neodkladali až do smrti, ale aby sme vstali rýchlo. Veď Kristus vstal na tretí deň. Neodkladaj so svojím obrátením sa k Pánovi, ani to neodsunuj zo dňa na deň (Sir 5, 8). Lebo zaťažený slabosťou nebudeš môcť myslieť na veci, ktoré patria k spáse. A tiež preto, že strácaš účasť na všetkých dobrách, ktoré sa uskutočňujú v Cirkvi, a upadáš do mnohých ziel, keď zotrvávaš v hriechu. A „čím dlhšie diabol drží, tým ťažšie púšťa", ako hovorí Béda.

Po tretie, aby sme vstali do neporušeného života, čiže aby sme opäť nezomreli, t. j. do takého stavu, že ďalej nebudeme hrešiť. Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje... Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi. Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí (Rim 6, 9. 11 - 13).

Po štvrté, aby sme vstali do nového a slávneho života. Aby sme sa totiž vyhýbali všetkému, čo predtým bolo príležitosťou a príčinou smrti a hriechu. Ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aby sme aj my žili novým životom (Rim 6, 4). Tento nový život je život v spravodlivosti, ktorý obnovuje dušu a privádza k životu v sláve. Amen.