Nanebovstúpenie Pána. Poučenie i modlitba na tento sviatok.

 

POUČENIE. Pán Ježiš štyridsiateho dňa po zmŕtvychvstaní kázal prísť svojim apoštolom na Olivetský vrch, tu sa im posledný raz zjavil. Odvolávajúc sa na svoju plnú moc, dal im rozkaz, aby šli hlásať evanjelium celému svetu, ešte raz im sľúbil Ducha Svätého, dar robiť zázraky, a pred ich očami sa vyzdvihol na nebesia. Uľakaných a udivených apoštolov prišli potešiť a posmeliť i vo viere utvrdiť dvaja anjeli.

 

Ježiš Kristus vystúpil na Olivetskom vrchu na nebesia, aby na tom mieste, kde sa začalo jeho utrpenie, začalo sa i jeho oslávenie. Ježiš teraz sedí na pravici svojho Otca. Preto aj my si krížom kliesnime cestu do neba a dúfajme v Pána. Máme nádej, že aj my budeme do neba prijatí, keď budeme viest nevinný alebo aspoň kajúci život. Nebo je stav, v ktorom sa Boh dáva vidieť a požívať a teší sa so svojimi vyvolenými. Sláva neba prevyšuje všetky zmysly človeka, lebo Boh dáva v nebi svoju vlastnú blaženosť a vyvoleným pripravil v nebi slávu, akú ľudské oko nevidelo, ucho neslyšalo, ani do srdca ľudského nevstúpilo. Tam uvidíme Boha tak, ako je, v celej jeho sláve, z tváre do tváre. Tu budú všetky naše žiadosti splnené, všetky naše ponosy zatíchnu a všetky naše slzy uschnú. Tam nebudeme mať inej práce len Boha chváliť a blahoslavenými byť, ako by úplne ponorení do Boha, zahrúžení do Božej slasti a radosti. Táto radosť potrvá večne. Kto by za toľké dobrodenie neprijal akékoľvek trápenie tu na zemi? Sv. Pavol hovorí: „Nijaké trápenie nevyrovná sa večnému blahoslavenstvu v nebi." Máš trápenie v živote? Spokoj sa nádejou na nebo, lebo blahoslavení sú, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť neba. Nepriväzuj svoje srdce k zemským veciam, ale hľadaj poklady v nebi u Pána. Tvoja myseľ nech je už teraz stále u neho, sediaceho na pravici Božej, kde i tebe pripravil miesto. Musíš však Spasiteľa nasledovať svojím životom, aby si bol hodný stať sa účastným jeho slávy na veky.

 

Dejiny a obrady sviatku. 

 

Sviatok pochádza už z čias apoštolských. Tak to spomína sv. Augustín +432. Sv. Helena, cisárovná, dala vystaviť chrám na Olivetskom vrchu, na mieste, kde Pán Ježiš vyzdvihol sa na nebo. Už v tých časoch bol Olivetský vrch v noci na 40. deň po Veľkej noci osvetlený sviecami a fakľami, lebo každý sa tam ponáhľal osláviť Pána. Až podnes sa zachoval aj u nás zvyk putovať na tento sviatok na miestne kalvárie.

 

Zvláštnosťou dnešných liturgických obradov je, že pri omšovom evanjeliu na slová Vzatý bol do neba zahasí sa pri oltári paschál a odnesie sa preč na znamenie, že sa Pán Ježiš rozlúčil s apoštolmi a vzdialil sa so sveta do svojho nebeského sídla. Toto nariadil ešte Pp. Pius V. 1566-72. Sviatok má aj oktávu. V našich krajoch na tento deň vo väčšine prípadov pristupujú dietky k prvému sv. prijímaniu. V piatok po Nanebovstúpení začína sa deviatnik k Duchu Svätému. 

 

Súkromná modlitba.

 

Oslávený Pane a Spasiteľu, Ježišu Kriste: Ty si dnešného dňa zanechal zem, na ktorej si podstúpil za nás toľké práce, prenasledovania, bolesti a muky. Slávne si vystúpil k svojmu Otcovi do neba. — Ó ako sa radovalo celé nebo, ako plesali anjeli, ako sa tešili blahoslavení, že zase videli uprostred seba svojho Pána a Boha v ľudskom tele. Ako sa tešili duše svätých praotcov, ktoré od mnohých storočí vzdychali v predpeklí za Tvojím príchodom, ktoré dnes s Tebou vošli do blahoslaveného kráľovstva, kde s Tebou na veky budú panovať. Áno, potechou bol naplnený i sám Otec nebeský, keď si Ty, ako jednorodený najmilší Syn po dokonanom diele vykúpenia, po víťazstve nad diablom a po navrátení Božskej cti a práv ako človek vystúpil k Nemu do neba a On Ťa posadil na svoju pravicu. I ja spojujem svoju radosť s radosťou nebeských zástupov a s nimi volám: Česť, poklona a chvála Tebe, oslávený Bohočlovek, Ježišu Kriste, v tento radostný deň víťazného oslávenia. Kiež by som ho mohol tak sláviť, ako ho slávia v nebi. Keby bolo v mojej moci, zvolal by som všetkých ľudí celého sveta, aby svoje sily spojili a tak dôstojne oslávili pamiatku toho dňa, v ktorom si sa po dosiahnutí víťazstva nad smrťou a diablom slávnostne vrátil do príbytkov svojho Otca. Učiním aspoň to, čo mi je možné. Dnes budem celý deň Tebe chvály prespevovať slovami, piesňami, svojimi krokmi a každým úderom svojho srdca.

 

Božský Vykupiteľu, Ty si v nebi povýšený nad všetkých Anjelov, Cherubov a Serafov. Sedíš na pravici svojho Otca. Daná Ti je všetka moc na nebi i na zemi. Pred Tvojím menom musí pokľaknúť každé koleno a každý jazyk vyznať, že si Pánom všetkých zástupov. — Anjeli s úctou a radosťou padajú na svoje tváre pred trónom Tvojej velebnosti. — Teším sa tejto Tvojej moci. Ako sladká a potešiteľná je pre mňa myšlienka, že si už vo svojej sláve, lebo môžem aj ja úfať, že budem sa môcť aj ja dostať k Tebe do neba. Veď Ty chceš, aby sa Tvoji nasledovníci tiež dostali ta, kde si Ty. Ty si nám povedal, že ideš k svojmu Otcovi pripraviť nám miesto. Ty si nás predišiel; my za Tebou pôjdeme. 

 

Dnešného dňa otvorili sa nebeské brány dokorán aj pre nás. Ó koľko tisíc ľudí od toho prvého slávneho dňa až podnes vošlo do radosti svojho Pána a prijali od neho korunu slávy?! Blahoslavená je myšlienka, že budem kedysi vidieť Boha, v celej Jeho sláve, z tváre do tváre, ktorého teraz môžem len vierou poznávať. Božský Vykupiteľu, kedyže príde tá moja šťastná hodina, v ktorú zanechám toto slzavé údolie a navrátim sa do vlasti večného blahoslavenstva? Vnútorný hlas mi hovorí, že sa moje putovanie zanedlho skončí a dôjdem svojho cieľa. Táto nádej dodáva odvahy môjmu telu i duši, aby som všetky protivenstva a trápenia trpezlivo znášal(a), lebo tie sú mojimi chodníkmi a cestičkami k Tebe do neba. Amen.

 

Poznámka. Nezabudnime začať odbavovať v piatok po Nanebovstúpení deviatnik k Duchu Svätému. Keď iné nie, aspoň sa pomodlime pieseň k Duchu Svätému: Duchu Svätý, príď z neba, ktorá pochádza od francúzskeho kráľa Róberta, r. 1031, alebo od Pp. Inocenta in., r. 1180. Naučme sa ju naspamäť.