Vo štvrtok slávime sviatok Božieho Tela - poučenie o Sviatku

 

POUČENIE. Výročitým dňom ustanovenia Sviatosti Oltárnej je Zelený štvrtok. Cirkev do 13. storočia len v tento deň oslavovala túto pamiatku, lebo Kristus Pán skutočne vo štvrtok pred Veľkým piatkom založil Sviatosť lásky. V tento deň však Cirkev nemôže sa úplne oddať radosti nad ustanovením najsvätejšej Sviatosti, lebo je to čas Kristovho utrpenia. Avšak cit vďačnosti a dôstojnosť tajomstva tejto Sviatosti Tela a Krvi Pánovej si vyžaduje, aby sa Sviatostnému Spasiteľovi vzdala verejná úcta. Táto slávnosť bola ustanovená na štvrtok po Trojičnej nedeli a volá sa: Božie Telo.

 

Pohnútku k založeniu tohto sviatku dala zbožná mníška Juliana z cisterciánskeho kláštora na vrchu Kornillon v Luttichu (Belgicko). Táto mníška venovala všetok voľný čas návšteve Sviatosti Oltárnej. Vo vytržení niekoľko ráz videla jasný mesiac s tmavým pruhom. Sám Spasiteľ ju poučil, že toto tienisté miesto na mesiaci znamená, že v cirkevnom roku chýba ešte jeden sviatok, ktorým by bola uctená Sviatosť lásky.

 

Viac rokov držala toto videnie v tajnosti, až ho konečne prezradila luttišskému biskupovi Róbertovi, ktorý len v r. 1247 sviatok povolil v chráme sv. Martina, aj to len z návodu arcidiakona Jakuba Pantaleona, neskoršieho pápeža Urbana IV. Biskup Róbert sa nedožil slávenia sviatku, ale do jeho smrti sa slávnosť rozšírila po celom biskupstve ba aj inde. Keď sa Jakub Pantaleon stal pápežom r. 1264, nariadil sviatok Božieho Tela pre celú Cirkev; k sviatku zložil sv. Tomáš Akvinský omšový a breviárový text ako aj pieseň: Chváľ, Sion, Spasiteľa, č. 269. 

 

Pp. Kliment V. na cirkevnom sneme vo Vienne (Francúzsko) nariadil, aby sa sviatok Božieho Tela slávil vo štvrtok po Trojičnej nedeli. Spočiatku sa slávnosť konávala len v kostole. Až Pp. Ján XXII. (1316—34) dal úpravu, aby sa slávnosť Božieho Tela konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Sviatosť Oltárna. V našich krajoch bol tento sviatok už v r. 1290. Hoci procesia so Sviatosťou je v celej Cirkvi, stavanie štyroch oltárikov je zvykom len v našich krajoch — v strednej Európe. Zvyk prišiel pravdepodobne z Nemecka, kde pri tejto procesii čítali na 4 strany sveta sv. evanjelium, aby boli oslobodení od živelných pohrôm.

 

Význam sviatku. 

 

Veľká je radosť nad láskou Kristovou, ktorý nás nezanechal, ale ostal s nami pod spôsobom chleba a vína, za nás sa stále obetuje a je pokrmom duše našej, strediskom lásky i prameňom milosti. Spasiteľ v tento sviatok súc obsluhovaný kňazmi i veriacimi, uberá sa ulicami v nádhere bieleho pluviálu a iných rúch, za zvukov hudby, hlasu piesní, v záplave kvetín a zelených ratolestí, v dyme vonného tymiánu, v žiare svetiel pred pokľakajúcimi veriacimi, ktorí sa klaňajú sviatostnému Spasiteľovi, ktorý je skutočne prítomný medzi nimi. 

 

Predobrazom tohto slávnostného nesenia Sviatosti Oltárnej v monštrancii bolo v Starom zákone nosenie Archy úmluvy, ktorej ľud vzdával úctu a poklonu, lebo v nej boli tabule desiatich Božích príkazov, manna a Áronov prút.

 

Slávnostnou procesiou s Velebnou Sviatosťou 

 

1. verejne vyznávame vieru v skutočnú prítomnosť Pána Ježiša vo Sviatosti Oltárnej; 

2. vzdávame mu poklonu a úctu, lebo pred ním sa má zohnúť každé koleno. Preto keď skupiny procesie prechádzajú popred Sviatosť Oltárnu, nech si pokľaknú aspoň na jedno koleno. Taktiež treba pokľaknúť, a to na obidve kolená, keď kňaz dáva požehnanie so Sviatosťou;

3. vzdávame mu zadosťučinenie za hanbu a potupu, ktorú mu židia činili posmešným klaňaním, ako aj za zneuctenie, ktorého sa mu dostáva vo Sviatosti Oltárnej od zlých katolíkov, nevercov a bludárov;

4. prosíme požehnanie pre ľud a celú krajinu; 

5. vyznávame, že Kristus je Boh, ktorému patrí Božská úcta, ktorému sú nebesia trónom, zem podnožkou a celý svet chrámom. 

6. Oltáriky na 4 strany sveta znázorňujú nám, že so všetkých strán sveta má sa ľudstvo prísť pokloniť sviatostnému Spasiteľovi a má uznať čítané evanjelium, ktoré napísali 4 evanjelisti. Utešene a rázne sa o tejto slávnosti vyslovil svätosvätý snem Tridentský (zasadnutie XIII, hl. 5.). Chráň sa, milý kresťan, aby si na tejto slávnosti nebol prítomný len zo zvedavosti, ale drž sa zbožne a úctivé a buď príkladom i iným.

 

Zdroj nábožné výlevy 1945