Najsvätejšie Srdce Ježišovo - krásna a strastiplná história sviatku.

 

Pán Ježiš utvrdil svoju nevestu Cirkev v tom, že je s ňou neustále, že je prítomný v oltárnej Sviatosti v každom kostole na zemi, čím je v strede svojich učeníkov nielen duchovne, ale aj fyzicky. Práve tento týždeň budeme sláviť jeden z najväčších sviatkov - Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. A práve v týchto dňoch sa ku nám blíži satan cez svojich ľudí, aby nám vyvracal našu vieru v Krista, ktorý je reálne prítomný v oltárnej Sviatosti. Koľko útokov od detí satana bolo vyrieknutých proti Kristovi v Eucharistii? Ale Boh, Ježiš Kristus potvrdzuje učenie svätej Cirkvi a ustanovuje postupne uctievanie Kristovho Božského Srdca a to nielen v duchovnom pohľade, ale aj cez vieru v Krista, ktorého srdce je srdcom svätej omše, v malom kúsku chleba, ktorý sa stáva Ním samým ako povedal - Kto je (ústami požíva) moje Telo, dosiahne život večný. Preto prichádza diabol a chce vieru Kristovho ľudu nahlodať tým, že sa z Eucharistie má stať iba akási pripomienka, ako to slávia heretici. My ktorí máme vieru pevnú ako skalu dobre vieme, že v Eucharistii je Kristus Pán náš plne prítomný a cítime Jeho láskyplný dotyk. On je medzi nami, je v našom strede, môžeme na Neho hľadieť vierou a môžeme sa s ním dokonca zjednotiť prijatím Krista vo svätom prijímaní. Tento týždeň bude vyhradený Sviatku Najsvätejšieho Srdca, budeme sa venovať výhradne tejto pobožnosti, ktorú nám ako inak - nebo zoslalo a nebo aj potvrdilo. 

 

Predmetom sviatku a vôbec pobožnosti Božského Srdca je samotné hmotné ľudské srdce Pána, keďže je podstatne spojené s druhou Božskou osobou; teda je ľudským srdcom samého Boha a je spolu odznakom a sídlom nesmiernej lásky nášho Vykupiteľa k ľudskému pokoleniu. Zálohom tejto jeho lásky je predovšetkým najsv. Sviatosť Oltárna. Pri tejto úcte teda súčasne ctíme toto hmotné Kristovo Srdce a jeho lásku, totiž ako Božské Srdce láskou k nám horiace. Vo vyobrazovaní Srdca Ježišovho predstavuje sa nám tá nesmierna láska, ktorou nás Pán Ježiš objal, aby sme ho i my podobne milovali, jeho ctili a jemu sa klaňali.

 

Ako z malého zrnka vyrastie mohutný strom, tak zo vzdychov úcty a lásky jednotlivcov rozvinul sa prúd pobožnosti k úcte Bož. Srdca Ježišovho, utvorili sa šíky jeho ctiteľov. Niet farnosti na svete, kde by tejto pobožnosti nebolo.

 

História pobožnosti

 

Počiatok tejto pobožnosti siaha až na Kalváriu, keď vojak Longinus otvoril kópiou bok Ukrižovaného, z ktorého vytiekla krv a voda. Spasiteľ otvoril prameň svojej lásky, aby sme sa bezpečne mohli skryť v ňom. Sv. Augustín doznáva: „Longinus otvoril kópiou bok Kristov, našiel som bezpečné odpočinutie tam. Každý národ, každý jazyk nech vyznáva: Milujem vždy, milujem Srdce najsladšieho Ježiša. Ó Srdce, ty zdroj živej vody, daj sa mi napiť z uzdravujúceho nápoja, ktorý z teba pramení.

 

Sv. Ján Evanjelista, apoštol lásky, ktorý sklonil svoju hlavu na Božské Srdce Pánovo, vedel najvyššie zaletieť na perutiach lásky k Pánovi, keď zvolal: „Miláčkovia, milujte sa vospolok, lebo Boh je láska."

 

Pán Ježiš čím ďalej tým viacej privádzal k svojmu Srdcu ľudské pokolenie. Robil to však najmä od dvanásteho storočia v rozjímaniach a videniach vyvolených duší, ktorými otváral a ukazoval poklady svojho Srdca a milosti tam skryté, ako to zjavil sv. Mechtilde. Mnohí Svätí, ako sv. Anzelm + 1109, sv. Ludgarda + 1246, sv. Bonaventúra + 1274, sv. Gertrúda + 1334, sv. Brigita + 1373, sv. Vincent Ferrerský + 1419, sv. Alojz G. + 1591, a taktiež mystikovia, ako Henrik Suzo + 1365, Jakub Alvarez + 1617, Kard. Ján z Boha 

+ 1674 a iní túžili a snažili sa priblížiť sa k Srdcu Pánovmu. Ako proroci oznamovali Mesiáša, tak títo hlásali lásku k Božskému Srdcu a pripravovali pôdu pre pobožnosť k Božskému Srdcu.

 

Boli to len ojedinelé duše, ktoré načreli z tohoto prameňa. Ale Božský Spasiteľ chcel ako by moderným vodovodom viesť živú vodu svojho Srdca do celého sveta. Z doterajšej súkromnej pobožnosti mala sa rozvinúť pobožnosť Verejná, svetová. Na uskutočnenie tohto povolal si sv. Františka Salezského + 1622, sv. Jána Eudesa + 1680. A najmä sv. Margitu Alacoque + 1690.

 

Sv. František Salezský, biskup ženevský, v boji proti protestantským bludárom hľadal posilu v Božskom Srdci. R. 1615 založil so sv. Františkou Chantal reholu Navštívenia Panny Márie, v ktorej by sestry uctievali Božské Srdce Ježišovo a Srdce Panny Márie. Tieto dve Srdcia, (ako ich často vidíme pospolu na obrázkoch: ohňom plápolajúce a tŕňovou korunou i krížom ozdobené Srdce Ježišovo a vencom ovenčené i mečom, prebodnuté Srdce Panny Márie) dal im do odznaku rehole a za heslo určil im v zmysle slov: „Ja som tichého a pokorného Srdca" poníženosť a tichosť. Táto rehoľa bola záhradou, v ktorej skvitla pobožnosť k Božskému Srdcu v ktorej sa i zjavilo Božské Srdce Pánovo.

 

Sotva Pán Ježiš povolal k sebe sv. Františka, hneď poslal iného posla svojej lásky v osobe sv. Júna Eudes S. J., ktorý r, 1641 na záchranu padnutých žien založil spolok a zasvätil ho úcte Božského Srdca a Srdca Panny Márie. Založil aj kongregáciu kňazov na rozšírenie pobožnosti Božského Srdca; na jeho počesť zakladal i bratstvá laikov. R. 1652 postavil prvý kostol. Zložil hodinky, napísal dielo o Božskom Srdci a chcel sa dožiť i sviatku. Keď v r. 1670 v znamení úcty Božského Srdca viedol štyri mesiace nepretržite misie v Rennes, zasvätil B. Srdcu všetkých veriacich a poukázal im na hojné milosti B. Srdca. Biskup povolil kongregácii Eudistov sviatok B. Srdca s omšou a kňazskými hodinkami na deň 20. októbra. Na jeho velikú radosť dostalo sa tejto pobožnosti aj potvrdenia, keď pápež Kliment X. r. 1674 potvrdil slávnosť B. Srdca a udelil odpustky.

 

Keď už boli naklonené srdcia mnohých k láske B. Srdca, B. Spasiteľ ako prostredníctvom ženy prišiel na svet, tak i teraz prostredníctvom ženy chcel otvoriť láskyplné Srdce svoje celému svetu. Na to si zvolil čnostnú devu z gazdovského rodu v Lautecour. Margitu Alacoque, nar. 22. VII. 1647. Túto, keď sa mu zasvätila:. „Bože môj, zasväcujem Ti svoju nevinnosť, sľubujem Ti čistotu", viedol cestami skúšky, (strata otca, choroba, náruživosť páčiť sä svetu, mnohé ponuky k sobášu, utrpenie od vlastných tetiek) a vnútornou, modlitbou až ku stupňom svätostánku, kde jej povedal: ..Vyvolil som si ťa za svoju nevestu a sľúbili sme si vernosť, keď si mi učinila sľub čistoty. Ja som to bol, ktorý som ťa povzbudzoval, aby si to učinila skôr, ako svet získa tvoje srdce; chcel som mať tvoje srdce úplne čisté a nezakalené pozemskými náklonnosťami.

 

Potom si ju ako krásnu perlu (Margita značí perlu) a dušu vyvolenú presadil 20. júna 1671 do záhrady svojho Srdca — do rehole Navštívenia Panny Márie v Paray le Monial. Tam prijala rehoľné meno Margita Mária. Spasiteľ popri mnohých jej čnostiach (nevinnosť, dobrotivosť, rozum, rozvaha) za jeden rok podrobil ju škole svojho kráľovského Srdca, obohatil ju darom modlitby, ktorá ju priviedla až k zvláštnemu tajomnému úplnému spojeniu sa s Bohom — miláčikom jej Srdca. O tom sama písala: 

 

„Pri vnútornej modlitbe spútava Boh moje srdce tak, že sa mi niekedy zdá, ako by mi bolo úplne odňaté, a pociťujem taký veľký pokoj, že sa už neobávam ničoho iného, než nemilovať svojho Boha a chcem len dobre využiť každého času k jeho svätej láske." 

 

Stále cítila blízkosť Pána Ježiša, ktorého ako sama doznala, telesnými očami nemohla vidieť len pre akúsi tmu. Nebeský ženích Božskou žiarivosťou hlbšie a hlbšie vstupoval do jej srdca, až sa jej pri jednom vnútornom rozhovore priamo opýtal: 

 

„Milá dcéra, chceš mi darovať svoje srdce, aby si v ňom odpočinula moja neuspokojená láska, ktorou pohŕda celý svet? To žiadam preto, aby som si urobil v tebe svätyňu, v ktorej by neustále horel oheň mojej lásky, lebo láska moja je utrpením."

 

I. zjavenie. 

 

Keď si ju Kráľ neba i zeme v škole svojho Srdca očistil od všetkého zemského, nazval ju žiačkou svojho Srdca. Na deň sv. Jána Ev. 27. XII. 1673, keď kľačala pri svätostánku, prvý raz sa jej zjavil a otvoril svoje plápolajúce Srdce. Prehovoril k nej: „Božské moje Srdce oplýva tak preveľkou láskou k ľuďom a najmä k tebe, že už ďalej nemôžem ukryť v sebe plameň svojej vzplanutej lásky. Tvojím prostredníctvom chcem ju vyliať a zjaviť ľuďom, aby som ich obohatil vzácnymi pokladmi, ktoré ti tu odhaľujem. Obsahujú nutné milosti pre posvätenie a spasenie, ktorými má byť ľudstvo vytrhnuté z priepasti záhuby. A teba vyvolil som si i popri tvojej nehodnosti a nevedomosti, aby si previedla tento môj veľký úmysel, žeby zrejmejšie bolo vidieť, že pochádzajú odo mňa."

 

II. zjavenie. 

 

Od tohto času jej každý prvý piatok vnútornými zjaveniami a vnuknutiami prejavoval tajomstvá svojho Srdca. R. 1674, keď kľačala pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou, Božský Majster sa jej zase zjavil v žiari nebeskej slávy s piatimi ranami. Z jeho svätého tela šľahali plamene na všetky strany, najmä z pŕs, ktoré sa podobali ohnivému moru. Keď sa mu prsia roztvorili, videla tam jeho milujúce a láskyplné Srdce, živý to zdroj týchto plameňov. Božský Spasiteľ sa jej vtedy ponosoval: 

 

„Keby mi ľudia aspoň trošku splácali lásku láskou, zdalo by sa mi všetko, čo som pre nich učinil, len nepatrným. Áno, keby bolo možné, ešte viac by som za nich učinil. Avšak len chladnosťou a pohŕdaním splácajú moju snahu. Aspoň ty ma poteš a daj mi náhradu za ich nevďak, ako len môžeš. Hľa, tu máš prostriedok, ktorým vynahradíš všetko, čo sa ti nedostáva. „V tom vyšľahli plamene z jeho Srdca." Neboj sa, ja ti dám sily, len často ma prijímaj vo sv. prijímaní, najmä na prvý piatok v mesiaci a urobím ťa účastnou tej smrteľnej úzkosti, ktorú som pretrpel v Getsemanskej záhrade. Spoj sa s mojou pokornou modlitbou, ktorú som vysielal v úzkosti k Otcovi nebeskému."

 

III. zjavenie. 

 

Na sv. Jána Ev., 27. XII. 1674, zjavil sa jej Božský Spasiteľ tretí raz a dovolil jej ako by skloniť jej hlavu na svoje Božské Srdce. Ukázal jej svoje Srdce s ranou od Longinovej kopije. Na všetky strany sálali lúče jasnejšie ako slnce a priehľadnejšie ako kryštál. Srdce bolo ovinuté tŕňovou korunou a nad ním sa vypínal kríž. Ponosoval sa jej, že od prvého okamihu vtelenia túžil zjaviť ľudstvu svoje Srdce, v ktorom im otvorí poklady lásky, milosrdenstva, milosti, posvätenia spásy a požehnania. Uistil ju, že prehojnými milosťami a požehnaním zahrnie tých, ktorí budú uctievať obrazy jeho Srdca len preto, aby bol dokonale od ľudí milovaný. Priamo jej povedal: 

 

„Nevýslovné žíznim po tom, aby mi ľudia preukazovali úctu v najsv. Sviatosti."

 

Sv. Margita nevedela sa nikomu zdôveriť o tajomstvách svojho srdca a túžbe B. Spasiteľa, lebo ju pokladali za šialenú. Nebeský ženích postaral sa, aby sa tieto zjavenia stáli všeobecne známymi. Poslal jej spovedníka, blahosl. P. Claudia de la Colombiére S. J., + 1682. Tomuto podrobne vyrozprávala všetky zjavenia a tak ho pripravila, aby sa stal hlásateľom lásky Božského Srdca.

 

IV. zjavenie. 

 

V oktáve Božieho Tela 1675, keď sa sv. Margita modlila pred najsv. Sviatosťou, zjavil sa jej opät Božský Spasiteľ a žiadal od nej už činy: 

 

„Viď toto moje Srdce, ktoré toľko milovalo ľudí, že nešetrilo ničoho, ale úplne sa vyčerpalo a zničilo, aby im ukázalo svoju lásku. Za odmenu od väčšiny z nich dostáva sa mi nevďak. Pre mňa majú vo Sviatosti lásky len pohŕdanie, neúctivosť, svätokrádeže a chladnosť. Väčšiu však bolesť spôsobujú mi, že i srdcia mne zasvätené zachádzajú so mnou tým istým spôsobom. Preto žiadam, aby na prvý piatok po oktáve Božieho Tela, zavedený bol zvláštny sviatok k úcte môjho najsv. Srdca. V ten deň nech pristupujú k svätému prijímaniu a robia zadosťučinenie za urážky, ktorých sa mi dostáva vo Sviatosti Oltárnej a zároveň nech sa koná slávnostné odprosenie za všetky urážky. Sľubujem ti, že sa rozšíri moje Srdce a vyleje hojnosť svojej Božskej lásky na všetkých, ktorí mu vzdávajú túto úctu a pričinia sa, aby mu ju aj iní preukazovali." 

 

Keď sa jeho služobnica vyhovárala, že je slabou a nehodnou na toto poslanie, Spasiteľ jej riekol: 

 

„Obráť sa na môjho služobníka P. Claudia de la Colombiére a povedz mu v mojom mene, aby sa vynasnažil zo všetkých síl zaviesť túto pobožnosť. Tým spôsobom pripraví najväčšiu radosť môjmu Srdcu. Nech sa nedá zastrašiť prekážkami, ktoré sa mu budú stavať do cesty. Nech je však presvedčený, že toto všetko možné je len tomu, kto sa nespolieha len na seba, ale aj vo mňa skladá svoju dôveru."

 

P. Colombiére vypočujúc rozkaz Bož. Majstra, celou silou svojou duše zasvätil sa Božskému Srdcu v piatok po tejže oktáve Božieho Tela, t. j. 21. VI. 1675. Od tej chvíle stal sa hlásateľom lásky B. Srdca slovom i písmom. Vo svojich spisoch podrobne opísal zjavenie sa Božského Srdca sv. Margite Márii Alacoque.

 

Sv. Margita zasiala semeno úcty k B. Srdcu aj vo vlastnej reholi Navštívenia Panny Márie. Najskôr len medzi novickami, ktorým bola predstavenou, lebo spolusestry ju nechceli pochopiť. Hneď na prvý piatok v mesiaci sama perom nakreslila obraz B. Srdca a s novickami vykonala prvú pobožnosť. Nakoľko jej však Božský Spasiteľ povedal: 

 

„Neboj sa ničoho, budem kraľovať i vzdor všetkým svojim nepriateľom a všetkým tým, ktorí sa tejto pobožnosti vzpierajú." 

 

Zvíťazila a dožila sa, že všetky kláštory rehole Navštívenia uctievali Božské Srdce. Na rozkaz spovedníka, pátra Ignáca Roliny, spísala svoj životopis, ako aj zjavenie Bož. Spasiteľa. Jej životopis slúžil k rozšíreniu pobožnosti Božského Srdca.

 

Nakoľko sv. Margita splnila svoje poslanie zvestovať nesmiernu lásku Božského Spasiteľa, poukázať na poklady jeho B. Srdca a vyzvať ľudstvo k odprosovaniu urážaného sviatostného Spasiteľa, Božský jej Ženích povolal ju k sebe 17. okt. 1690, aby si večne odpočinula na jeho Božskom Srdci.

 

Jezuiti, ku ktorým patril aj P. Colombiére, úctu Bož. Srdca rozšírili do všetkých krajín. Všade sa zakladali Bratstvá Bož. Srdca. V deň smrti sv. Margity bolo ich už 13.000; r. 1764 bolo ich už 110.000. Rímske Bratstvo bolo povýšené na arcibratstvo už v r. 1732. Pp. Kliment XIII. r. 1765 schválil pre Španielsko liturg. omšu „Miseremini" a pre Poľsko liturg. omšu „Miseremini" ako aj kňazské hodinky na počesť Bož. Srdca.

 

Keď portugalská kráľovná Mária Františka s manželom Petrom III. postavila chrám na počesť Bož. Srdca na odprosenie za vyhnanie jezuitov, Pp. VI. r. 1779 povýšil sviatok Bož. Srdca na dupl. I. triedy s liturg. omšou „Egredimini".

 

Ako sa zlato čistí v ohni a tam sa ukáže jeho pravosť, tak je to aj s tými vecmi, ktoré pochádzajú od Boha. Mnohí bludári, najmä Jansenisti, medzi ktorými boli žiaľbohu aj duchovní, veľmi napádali pravosť pobožnosti B. Srdca. Iným veľkým neprajníkom tejto pobožnosti bol cisár Jozef II., ktorý zakázal pobožnosť a pre neposlušnosť tohto zákona bol viedenský kanonik Patr Past I odsúdený na 10 dní žalára a 1000 zlatých pokuty. Za francúzskej revolúcie i kráľovnej Márii Antoinette, ako jeden z vlastizradných zločinov bolo pripísané, že našli u nej obrázok B. Srdca. Nie nadarmo povedal B. Spasiteľ: 

 

„Budem kraľovať." 

 

Úcta k jeho Srdcu rozširovala sa v Európe i v zámorí. Celé krajiny sa zasväcovali jeho Bož. Srdcu. Tak v Tirolsku, Zemský výbor r. 1796 zasvätil B. Srdcu celú krajinu a určil sviatok B. Srdca za štátny sviatok. Republiku Equador zasvätil B. Srdcu sám prezident Grácia Moreno 25. III. 1874. Zasvätenie toto schválil parlament vopred: 

 

1. Ríša Equador zasväcuje sa B. Srdcu... 

2. Sviatok B. Srdca je sviatok národný... 

3. V každej katedrále bude postavený oltár B. Srdca ... 

4. V každom kostole bude vystavená mramorová tabuľa s nápisom tohoto dekrétu.

 

To isté vykonala i republika Columbia, prezident ktorej osobne zavesil obraz B. Srdca do parlamentu a minister školstva nariadil školským dietkam každý piatok opakovať modlitbu zasvätenia sa B. Srdcu.

 

Po toľkom rozšírení sa úcty B. Srdca sv. Stolica podala ďalšie dôkazy jej pravosti tým, že Pp. Lev XII. r. 1824 zahájil proces blahorečenia Margity Alacoque; Pius IX. dekrétom z 23. VIII. 1856 sviatok B. Srdca rozšíril na celú Cirkev: schváli] zasvätenie mesiaca júna na počesť B. Srdca. Lev XIII. povýšil sviatok na duplex primae clasis a r. 1899, na sklonku XIX. storočia, encyklikou „Properante ad exitum saeculi" zasvätil s biskupmi a farármi celý svet B. Srdcu, schválil litánie o najsv. Srdci Ježišovom. Pápež Pius X. nariadil, aby na sviatok B. Srdca bola vystavená Sviatosť Oltárna a verejne bolo vykonané zasvätenie sa Bož. Srdcu. Pp. Benedikt XV. 13. mája 1920 Za svätú vyhlásil bl. Margitu Alacoque. Pp. Pius XI. sviatok Bož. Srdca povýšil na I. triedy s oktávou, zostavil liturgickú omšu: „Cogitatiónes" a nariadil verejné odprosenie na sviatok Bož. Srdca a zasvätenie sa Bož. Srdcu na sviatok Krista Kráľa, k čomu udelil aj odpustky. Podrobne ich nájdeš pri jednotlivých modlitbách.

 

Úcta B. Srdca je rozšírená po celom svete a chvalabohu i u nás. Nielen v každej farnosti sa ctí, ale konajú sa i veľké slávnosti B. Srdca každý rok v Trnave, Ružomberku, v Saštíne a vo Sv. Benediku.

 

Prisľúbenie B. Srdca môžeme zhrnúť do 12 bodov. Zostavené sú zo spisov sv. Margity Alacoque, ktoré boli podrobené prísnemu vyšetrovaniu a cirkevná vrchnosť nenašla v nich nijakej chyby. Pravosť úcty Bož. Srdca dokazujú nám aj slová P. Ježiša: 

 

„Budem kraľovať vzdor všetkým nepriateľom." 

 

Sv. Bonaventúra o nej napísal: Božský Spasiteľ od nás žiada odplatu svojej lásky, lásku a odprosenie. Prišli sme k najsladšiemu Srdcu Pána Ježiša. Je nám dobre tu byť, nenechajme sa tak ľahko od neho odtrhnúť.  

 

Ó ako dobre a príjemne je prebývať v tomto Srdci. Prebohatým pokladom a predrahou perlou je Tvoje Srdce, dobrý Ježišu. Kto by zahodil túto perlu? Radšej dáme všetko. Všetky myšlienky a city pohrúžime do Ježišovho Srdca, ktoré nás iste nasýti. V tomto chráme, v tejto velebnej svätyni, pri tejto arche úmluvy budeme sa klaňať a meno Pánovo s Dávidom chváliť: „Našiel som svoje srdce, aby som sa modlil k svojmu Bohu". 

 

A veru našli sme Srdce Kráľa, brata a priateľa, dobrotivého Ježiša. Či sa nemáme klaňať? Najsladší Ježišu, našli sme Srdce Tvoje i svoje, modliť sa budeme k Tebe, Bohu svojmu. Pripusť naše modlitby do svätyne svojho zľutovania a pritiahni nás k svojmu Srdcu. Ó Ježišu, zo všetkého najkrajší a najspanilejší, umy nás od našich neprávosti a očisť nás od našich hriechov, aby sme Tebou očistení mohli pristúpiť k Tebe najčistejšiemu a zaslúžili si prebývať v Tvojom Srdci po všetky dni svojho života.