Hromnice - očisťovanie Panny Márie - Poučenie a modlitba z iného zdroja

Slávnosť Očisťovania Panny Márie, čili Hromnice.

Slávnosť táto patrí medzi staršie slávnosti cirkevné. Jedni pripisujú jej ustanovenie pápežovi Gelasiovi (r. 494), iní pravia, že za cisára Justína alebo jeho nástupcu Justiniána (r. 542) bola zavedená.

Slávi sa na pamiatku, že Mária Ježiša, jako prvorodenca, Pánovi v chráme Jeruzalemskom obetovala a tak zákonu Mojžišovmu sa podrobila. Mária náležala dľa narodenia svojho pokoleniu židovskému. V Starom Zákone Boh však skrze Mojžiša naložil bol Židom, aby každá žena po pôrode pacholiatka 40 dní, po pôrode dievčatka 80 dní považovaná bola za nečistú a zdržovala sa chrámu. Po tejto lehote musela matka, — ktorá cez celý ten čas nesmela verejne sa ukázať, do chrámu sa dostaviť a obetovať, bola-li zámožná, baránka, bola-li chudobná, dva holúbky alebo dve hrdličky. Po tejto obete bola matka za očistenú vyhlásená a mohla sa vrátiť k predošlému zamestnaniu svojmu. Týmto prikázaním chcel Boh Židom na pamäť uviesť že každý potomok Adama od narodenia hriechom poškvrnený je. Mária, ktorá vždy a vo všetkom rada plnila vôľu Božiu, podrobila sa po narodení božského Dieťaťa svojho so všetkou ochotnosťou tomuto príkazu; ona sa mu síce nepotrebovala podrobiť, súc pannou pred i po pôrode, chcela sa ale cvičiť v pokore a poslušnosti, a jako jej božský Syn vo všetkom rovnať sa ľudom, vyjmúc hriechu.

Mária teda dostavila sa v chráme so svätým Dieťaťom svojím, a poneváč bola chudobná a matkou Dieťaťa, ktoré sa v chudobe narodiť, v chudobe žiť a umrieť chcelo, priniesla obeť chudobných, totiž dve hrdličky. Keď dokonala obeť svoju, tu jej prišiel v ústrety ctihodný starec, ktorý bol spravodlivý a s túžobnosťou očakával Spasiteľa sveta. Jemu bol Boh prisľúbil, že neumrie, kým by prve neuzrel Vykupiteľa. I vzal Dieťa božské na ramená a chválil Boha a riekol: «Včuľ prepustíš, Ó Pane! služobníka svojho v pokoji podľa slova svojho; lebo oči moje uzreli spasenie, ktoré si pripravil všetkým národom, jakožto svetlo k osvieteniu pohanov a k osláveniu ľudu svojho Izraelského.» 

Jozef však a Mária divili sa tým veciam, ktoré predpovedané boli o ňom. I požehnal im Simeon a riekol Márii, Matke Jeho: «Hľa! Tento je položený k pádu a k povstaniu mnohých v Izraeli a jako znamenie, jemu bude odporované, a srdce Tvoje prebodne meč, aby zjavené boli myšlienky mnohých.» Sotva skončil Simeon slová, pre Máriu tak boľastné, tu pristúpila Anna prorokyňa, dcéra Fanuelova z pokolenia Asser; tá bola už stará v rokoch okolo osemdesiatich štyroch,  nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbou slúžiac Bohu dňom i nocou; i vzala Dieťa na ramená svoje a vzdávajúc vďaky Bohu za tú milosť, že mohla uzrieť Spasiteľa pred smrťou svojou, pohliadala, vrúcne sa modliac, k nebesiam. Mária a Jozef s úplným odovzdaním sa do vôle Božej prijali radostné i žalostné proroctvo Simeonovo, a vykonavše všetko podľa zákona Pána, vrátili sa do  Galilee, do mesta svojho Nazaretu. Dieťatko však rástlo a posilňovalo sa v duchu, plné múdrosti, a milosť Božia bola na ňom.

Na pamiatku slov sv. starca Simeona, že Ježiš je svetlo k osvieteniu pohanov, svätievajú sa v tento deň sviece voskové, ktoré sa nazývajú «hromničky», (preto tak, lebo nábožní ľudia v čas hromobitia ich zapaľujú a pri nich o odvrátenie nebezpečia Pána Boha prosia) a potom sa s rozžatými týmito sviecami koná slávny sprievod.

U nás Slovanov má táto slávnosť ešte i národné meno: «hromnice». Naši slovanskí predkovia slávievali z jara slávnosť Perúna, boha hromu a blesku, s rozžatými pochodňami obskakujúc jeho modlu. Tak sa to stávalo na vrchu Sytne a po iných miestach uhorského Slovenska. Naši sv. apoštolovia Cyril a Method roztrieskali predkom našim modlu Perúna a naučili ich znať pravého Boha; slávnosť pohanská obrátila sa v kresťanský sviatok Hromnice, pochodne Perúna v sviece zasvätené ku cti blahoslavenej Panny, ktoré napospol nazývame «hromničky».

Poučenie.
    
Blahoslavená Panna vyplnila zákon očisťovania nie z nútenosti, lež poneváč jakožto Matka Toho, ktorý prišiel zákon a prorokov nie vyzdvihnúť, lež splniť, chcela sa zákonu vo všetkom podrobiť. Týmto stala sa Panna Mária skvejúcim príkladom poníženej poslušnosti všetkým ženám, ktoré nachodia sa v podobnom položení, jako ona; i bodaj by kresťanské matky tak rečenú «vádzku» alebo «úvod» nepovažovali za obťažný zvyk! V Starom Zákone bol obrad tento zákonom naložený, v Novom Zákone je on povinnosťou povďačnosti; i kamže by aj ozdravená matka po prvýkrát obrátiť mala kroky svoje, kam by mala ísť, keď nie k Tomu, ktorý jej v čas boľasti a nebezpečenstva nie len vlastný život zachránil, lež ju ešte aj druhým, o mnoho vzácnejším životom požehnal?

Mária obetovala prvorodeného Syna svojho Pánovi. Jako Mária, tak aj nás obetovala a posvätila niekdy naša matka Bohu, ona nás tiež do chrámu doniesla a jako od Boha obdržaný záloh, jako dar lásky a milosti, postavila nás pod Jeho ochranu, lebo Boh je jediné útočište naše. Každá matka podobá sa v istom ohľade Márii: každá donáša svoje, nie síce božské, lež na obraz Boží stvorené dieťa v obeť Tomu, ktorý jej ho daroval. V hlbokej pokornosti, lež v tichej blaženosti stála niekdy matka naša u dverí kostola, milované dieťa k milujúcim ňádram pritískajúc, zaslzené oči z nemluvniatka vo vrúcnej modlitbe obracajúc k nebesiam, myslela na osudy života jeho; uvažovala, jaké cesty a ciele označil mu Boh; duch jej rúšku budúcnosti preraziť nemohol, srdce však jej ostalo pokojné, potešené, poneváč vedela, že prozreteľná, všetko múdre spravujúca láska Božia bdie nad ním a nespí. Modlila sa preto vrúcnou dôverou: Bože, Otče nebeský! Tebe venujem, Tebe posväcujem milované dieťa moje; sprevádzaj ho krížnymi cestami života, osvecuj ho papršlekami Tvojho svetla, naplňuj ho duchom pravdy a vedenia; zohrievaj ho plameňom Tvojej lásky; daj mu vľúdne, pobožné srdce; nech bude šťastlivé a dôjde spasenia; vylej požehnanie Svoje na jeho temeno a pokoj do jeho duše: Tebe, ó Otče nebeský, odovzdávam v bolestiach zrodený, milovaný plod života môjho!»

Drahý kresťane! pamiatka Rodičky Božej, jakožto príkladu poslušnosti a pokory a pamiatka matky našej, ktorá nás pri svojom úvode Pánu Bohu obetovala, upamätuje nás dnešný deň na hlavnú povinnosť našu: v pokore Bohu slúžiť a jeho sväté prikázania ochotne plniť, aby sme hodnými učinení boli ochrany Jeho. Vezmi si pred seba, že sa plnenia tejto povinnosti nikdy nespustíš.

Modlitba.

Všemohúci a večný Bože! s pokorou prosíme Teba, popraj nám, aby sme, jako niekdy Tvoj jednorodený Syn na dnešný deň v tele našom v chráme Jeruzalemskom predstavený bol, i my s očisteným srdcom k Tebe sa kedysi dostali, skrze Pána našeho, Ježiša Krista. Amen.