Duchovné Cvičenia Sv. Ignáca I. Úvod

Mnohí tradiční katolíci sa dnes pripravujú na boj so svetom a so samými sebou cez duchovné cvičenia Sv. Ignáca, ktoré sú neprekonateľné a z ktorých vychádzajú všetky neskoršie duchovné cvičenia, ktoré sú však iba akousi napodobneninou. Mnohí katolíci konajú tieto cvičenia nielen raz v roku, ale i viackrát, dokonca niektorí rozjímajú nad pravdami viery v neustále sa opakujúcich cykloch. Dnes, v dobe úpadku pravej jedinej katolíckej viery, je toto veľmi dobrá forma vlastného duchovného formovania, ale nestačí iba čítať ako píše Sv. Ignác - je potrebné pravdy aj prežívať a uskutočňovať. Predtým boli na stránke duchovné cvičenia ktoré boli zmazané, pretože boli upravené s poznámkami z roku 1980. Preto sme sa rozhodli sem dať autentické duchovné cvičenia, doslovný preklad z latinčiny. Napokon by sme radi vydali toto dielo aj knižne. Každý kto čítal životopisy tých, ktorí sa narodili neskôr ako Sv. Ignác a dostali sa k jeho cvičeniam, mali z nich bohatý úžitok. Svätý Liguori duchovnými cvičeniami obracal celé mestá na pravú vieru katolícku. Študujme aj my tieto Ignácovské skvosty, ktoré mu samotné nebesia naditkovali, keď bol utiahnutý v samote pred svetom a hlavne dajme sa nimi formovať a opúšťať tento márnivý svet, ktorý nám berie miesto toho, aby nám niečo dával. A hlavne nám berie spásu...

Duša Kristova, posväť ma
Telo Kristovo, spas ma;
krv Kristova, napoj ma;
voda z boku Kristovho, umy ma;
umučenie Kristovo, posilni ma;
ó dobrý Ježišu, vyslyš ma;
do svojich svätých rán skry ma;
nedaj mi odlúčiť sa od Teba;
pred zlým nepriateľom chráň ma;
v hodinu smrti mojej povolaj ma;
rozkáž mi prísť k Tebe,
aby som Ťa chválil s Tvojimi svätými
na veky vekov. Amen.

JHS

[1] ANOTÁCIE [ČIŽE ÚVODNE POZNÁMKY SLÚŽIACE] NA NADOBUDNUTIE AKÉHOSI POROZUMENIA DUCHOVNÝCH CVIČENÍ, KTORÉ NASLEDUJÚ, A ABY BOLY NA POMOC TAK TOMU, CO ICH DÁVA, AKO I TOMU, CO ICH KONÁ.

Prvá anotácia [úvodná poznámka] je, že týmto menom Duchovné cvičenia, rozumieme akýkoľvek spôsob spytovať si svedomie, rozjímať, nazerať, ústne a vnútorne sa modliť a iné duchovné úkony, ako o tom ešte bude reč. Lebo ako prechádzať sa, pochodovať a behať sú cvičenia telesné, práve tak nazývame duchovnými cvičeniami hocaký spôsob pripraviť a naladiť dušu na to, aby sa človek oslobodil od všetkých nezriadených náklonností, a keď sa od nich oslobodil, aby hľadal a našiel vôľu božiu v usporiadaní svojho života na spásu svojej duše.

|2] Druhá je, že ten, čo inému podáva spôsob a poriadok rozjímania alebo nazerania, má mu verne predkladať udalosť [ktorá má byť podkladom] nazerania alebo rozjímania tak, že mu krátko a všeobecne podá body. Lebo, keď ten, čo nazerá, berúc si pravý základ udalosti, rozmýšľa a usudzuje sám, a nájde čosi, čo trocha lepšie posvieti na zmysel udalosti, alebo mu ju dá trocha lepšie precítiť, — či už pre vlastné usudzovanie, či už preto, že moc božia osvecuje mu myseľ — býva mu to chutnejšie a je mu to na väčší duchovný úžitok, než ako keby mu ten, čo dáva cvičenia, bol veľmi vysvetlil a rozviedol zmysel udalosti. Lebo dušu nasycuje a uspokojuje nie to, že veľa vie, lež to, iže veci vnútorné pociťuje a vychutnáva.

[3] Tretia: Keďže vo všetkých nasledujúcich duchovných cvičeniach upotrebúvame úkony rozumu, keď rozmýšľame, a úkony vôle, keď vzbudzujeme v nej hnutia, treba pamätať, že pri úkonoch vôle, keď sa ústne alebo v myšlienkach rozprávame s Bohom, Pánom našim, alebo s jeho svätými, vyžaduje sa s našej strany väčšia úctivosť, ako keď rozmýšľame, aby sme do veci vnikli.

[4] Štvrtá: Na cvičenia, čo nasledujú, berú sa štyri týždne, zodpovedajúce štyrom čiastkam, na ktoré sú duchovné cvičenia rozdelené. Medzi nimi prvá je uvažovanie a nazeranie o hriechoch. Druhá život Krista, Pána nášho, po Kvetnú nedeľu včítane. Tretia umučenie Krista, Pána nášho. Štvrtá zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie, s troma spôsobmi modlitby. Netreba to však rozumieť tak, ako by na každý týždeň nevyhnutne bolo treba sedem alebo osem dní. Stáva sa totiž, že v prvom týždni niektorí pomalšie nachádzajú to, čo hľadajú, t. j. ľútosť, bolesť, slzy nad svojimi hriechami; jedni sú usilovnejší než druhí, a zas iných viac zmietajú a skúšajú rozliční duchovia. Preto treba týždeň kde tu skrátiť, inokedy zas predĺžiť. A to isté nech sa stane i v ostatných nasledujúcich týždňoch: hľadajúc veci [t. j. zodpovedný osoh] podľa podávanej látky. [Duchovné cvičenia] však treba skončiť viacmenej za tridsať dní.

[5] Piata: Tomu, čo koná duchovné cvičenia, veľmi osoží vstúpiť do nich s veľkodušnosťou a štedrosťou ku Stvoriteľovi a Pánovi svojmu, obetujúc mu všetko svoje chcenie a slobodu, aby jeho božská Velebnosť podľa svojej najsvätejšej vôle rozhodovala tak nad jeho osobou ako aj nad všetkým, čo má.

[6] Šiesta: Keď ten, čo dáva cvičenia, badá, že ten, čo sa cvičí, necíti v duši nijaké duchovné hnutia, ako sú útechy alebo ne útechy, ani ho nezmietajú rozliční duchovia, má sa ho veľa vypytovať o cvičeniach, či ich robí vo vyznačenom čase a ako. Tiež [má sa ho pýtať] o dodatkoch, či ich usilovne zachováva: vyžadujúc od neho počet z týchto vecí, o každej osobitne. O úteche a neúteche je reč [nižšie, v pravidlách o rozoznávaní duchov] pod číslami 316—324; o dodatkoch pod číslami 73—90.

[7] Siedma: Keď ten, čo dáva cvičenia vidí, že ten, čo ich prijíma, je v neúteche a v pokušení, nech nie je ku nemu tvrdý ani drsný, lež prívetivý a vľúdny, dodávajúc mu odvahy a sily pre budúcnosť, odhaľujúc mu ľstivosti nepriateľa ľudskej prirodzenosti a pôsobiac v ňom, aby sa chystal a naladil na budúcu útechu.

[8] Osma: Ten, čo dáva cvičenia, môže podľa potreby, ktorú by pozoroval u toho, čo ich prijíma, — či už ide o neútechu a ľstivosť nepriateľa, alebo aj o útechu — vysvetliť pravidlá prvého a druhého týždňa o rozoznávaní rozličných duchov; pod číslami 316—324 a 328—336.

[9] Deviata: Keď cvičenec, nachodiaci sa v cvičeniach prvého týždňa, je osoba
v duchovných veciach neskúsená a keď ho [diabol] hrubo a otvorene pokúša, — napríklad, keď mu ukazuje prekážky ďalšieho pokroku v službe Boha, Pána nášho, ako sú námahy, zahanbenia a strach o svetskú česť a iné — treba dbať, aby mu cvičiteľ nepodával druho-týždňové pravidlá o [poznávaní] rozličných duchov. Lebo koľko takémuto osožia pravidlá prvého týždňa, toľko mu zaškodia tie, čo sú pre druhý týždeň, pretože látka je jemnejšia a vznešenejšia než aby ju mohol pochopiť.

[10] Desiata: Keď ten, čo dáva cvičenia, badá, že ten, čo ich dostáva, je napádaný a pokúšaný pod rúškom dobra, vtedy je na mieste, aby mu hovoril o pravidlách druhého, už spomenutého týždňa, lebo nepriateľ ľudskej prirodzenosti obyčajne vtedy viac pokúša pod rúškom dobra, keď sa človek cvičí na ceste osvietenia, ktorá zodpovedá cvičeniam druhého týždňa, a nie natoľko na ceste očisťovania, ktorá zodpovedá cvičeniam prvého týždňa.

[11] Jedenásta: Tomu, čo dostáva cvičenia prvého týždňa, osoží, keď nič nevie
o tom, čo bude robiť v druhom týždni. Ale nech tak pracuje v prvom týždni na dosiahnutí toho, čo hľadá, ako by nemal nijakej nádeje nájsť čosi dobrého v druhom týždni.

[12] Dvanásta: Tomu, čo dáva cvičenia treba mnoho upozorňovať toho, čo dostáva cvičenia, aby sa vždy usiloval — keďže má zotrvávať celú hodinu v každom z piatich cvičení alebo nazeraní, čo sa denne konajú   udržovať si ducha spokojného v myšlienke, že zotrval v cvičení celú hodinu, a skôr viac ako menej. Lebo nepriateľ nemálo sa stará o to, aby sa skracovala hodina takého nazerania, rozjímania alebo modlitby.

[13) Trinásta: Tak isto treba poznamenať, že ako v čas útechy je ľahko a pohodlne zotrvať v nazeraní celú hodinu, tak v čas neútechy veľmi ťažko je vyplniť ju. Preto tomu, čo sa cvičí, treba v cvičeniach zotrvať čosi vyše hodiny, aby sa tak naučil protivníkovi nielen odporovať, ale ho aj premáhať.

[14] Štrnásta: Keď ten, čo dáva cvičenia, vidí, že ten, čo ich dostáva, je v úteche a veľmi horlivo pokračuje, má ho upozorniť, aby nerozmyslene a prenáhlene nerobil nijaké prisľúbenie ani nijaký sľub. A čím lepšie vie, že nemá hlbokú povahu, tým viac ho má varovať a napomínať. Lebo hoci môže ktosi druhého správne nabádať, aby vstúpil do rehole, kde — rozumie sa — robí sa sľub poslušnosti, chudoby a čistoty; a hoci dobrý skutok je záslužnejší so sľubom ako bez neho, predsa treba veľmi dbať o vlastný stav a povahu toho, čo robí cvičenia, a koľko pomoci alebo prekážok bude môcť nachádzať v plnení tej veci, ktorú by chcel sľúbiť.

|15| Pätnásta: Ten, čo dáva cvičenia, nemá toho, čo ich prijíma, pobádať skôr na chudobu alebo na dajaké prisľúbenie než na opačnú vec, ani nie skôr na jeden stav alebo spôsob života než na druhý. Lebo hoci mimo cvičení by sme mohli dovolene a záslužne nabádať všetkých, na čo sú asi súci, vyvoliť si zdržanlivosť, panenstvo, rehoľný stav a všetky spôsoby evanjeliovej dokonalosti, predsa v takých duchovných cvičeniach je primeranejšie a oveľa lepšie, aby pri hľadaní vôle božej sám Stvoriteľ a Pán sa vyjavil nábožnej duši, túliac ju k sebe, aby ho milovala a chválila, a upravujúc ju tou cestou, ktorou mu trvalé bude môcť lepšie slúžiť. A preto ten, čo dáva cvičenia, nemá sa chýliť alebo kloniť ani na jednu stranu, ale stojac v strede ako jazyk váhy, nech nechá Stvoriteľa rovno obcovať so stvorením a stvorenie so svojím Stvoriteľom.

[16] Šestnásta: K tomu, t. j., aby Stvoriteľ a Pán istejšie pôsobil vo svojom stvorení — keby taká duša azda nezriadené bola naladená a naklonená na akúsi vec — veľmi zodpovedné by bolo, aby sa zo všetkých síl namáhala dôjsť k opaku toho, k čomu bola nezriadené naklonená. Tak napríklad, keby sa klonila vyhľadávať a mať akýsi úrad alebo benefícium, nie pre česť a slávu Boha, Pána nášho, ani nie pre duchovné blaho duší, ale pre vlastný úžitok a časný osoh, má sa kloniť ku opaku, zotrvávajúc v modlitbách a v iných duchovných cvičeniach s prosbou k Bohu, Pánu nášmu, o opak, že totiž nechce ten úrad alebo benefícium alebo čosi iného, iba ak by jeho božská Velebnosť, usporiadajúc jeho túžby, premenila mu prvú náklonnosť tak, žeby len služba, česť a sláva jeho božskej Velebnosti bola príčinou žiadať si alebo podržať jedno alebo druhé.

[17] Sedemnásta: Veľmi je osožné, aby ten, čo dáva cvičenia, — pravda, bez zámeru vyskúmať a dozvedať sa myšlienky a hriechy toho, čo cvičenia prijíma, — verne bol upovedomený o rozličných zmietaniach a myšlienkach, ktoré mu vnukajú rozliční duchovia, lebo podľa väčšieho alebo menšieho pokroku môže mu dať daktoré zodpovedné duchovné cvičenia, primerané potrebe takto zmietanej duše.

[18] Osemnásta: Duchovné cvičenia treba dávať podľa dispozície tých, čo ich chcú robiť, t. j. podľa ich veku, vzdelania alebo nadania, aby sa nepodávalo človekovi neučenému alebo málo chápavému to, čo by ľahko neuniesol a z čoho by nemal úžitku. Podobne sa musí dávať každému podľa toho, nakoľko sa kto chce urobiť spôsobilým, aby si tak mohol viac pomáhať a pokročiť. Preto, keď si niekto chce dať pomôcť, aby sa poučil a dosiahol istý stupeň uspokojenia, možno ho poučiť o osobitnom spytovaní svedomia č. 24—31, potom o spytovaní všeobecnom č. 32—43 a napokon o spôsobe modlitby — ráno za pol hodiny, — o prikázaniach, o ťažkých hriechoch č. 238—248 atď., odporúčajúc mu spolu i vyznanie hriechov každý týždeň a — ak možno — prijímanie každé dva týždne, a — ak túži po lepšom — aj každý týždeň. Tento spôsob je primeranejší jednoduchým, ľuďom bez vyššieho vzdelania, keď sa im pri tom vysvetlí každé prikázanie; a tak isto sa im môže podať vysvetlenie i o ťažkých hriechoch, o cirkevných prikázaniach, o piatich zmysloch a o skutkoch milosrdenstva. Podobne keď ten, čo cvičenia dáva, vidí, že ten, čo ich prijíma, je telesne taký slabý a od prírody tak málo schopný, že sa od neho neočakáva veľa ovocia, je vhodnejšie dať mu podaktoré z týchto ľahších cvičení, kým sa nevyspovedal zo svojich hriechov, a potom, keď sa mu dá niekoľko spytovaní svedomia a návod na častejšiu sv. spoveď, než sa doteraz spovedával, aby sa zachoval v tom, čo získal — nemá postupovať ďalej ku predmetom a látke voľby, ani ku nijakým iným cvičeniam mimo prvého týždňa; najmä keď sa môže u iných docieliť väčší pokrok a čas na všetko nestačí.

[19] Devätnásta: Tomu, čo je zamotaný do verejných vecí alebo do primeraných [nevyhnutných] prác, ak je učený alebo nadaný, [tiež možno dávať cvičenia], ak si vezme [uvoľní] na cvičenie [denne aspoň] pol druhej hodiny. Keď sa mu vysvetlí, načo je človek stvorený, môže sa mu tiež vysvetľovať za pol hodiny osobitné spytovanie svedomia, potom všeobecné, a spôsob spovedať sa a prijímať [Najsv. oltárnu] sviatosť. [Potom] za tri dni nech každé ráno hodinu rozjíma o prvom, druhom a treťom hriechu [č. 45— 54]; potom za iné tri dni v tú istú hodinu nech rozjíma o postupe [vlastných] hriechov [č. 55—61]; potom za iné tri dni v tú istú hodinu nech robí rozjímanie o trestoch, ktoré zodpovedajú hriechom [č. 65—711. Pri každom z troch rozjímaní treba mu pripomenúť desatoro dodatkov [č. 73—83], Pri tajomstvách Krista, Pána nášho, má sa zachovať ten istý poriadok, ktorý sa neskôr obšírne vysvetľuje v cvičeniach samých.

[20] Dvadsiata: Tomu, čo je voľnejší, a chcel by, nakoľko len možno, pokročiť, nech sa dávajú všetky duchovné cvičenia v takom poriadku, ako nasledujú; pokročí v nich obyčajne tým viac, čím viac sa oddelí od všetkých priateľov a známych, a od všetkej zemskej starosti, napríklad, keď opustí dom, kde býval, a volí si iný dom alebo inú izbu, aby tam žil v čim väčšej skrytosti tak, žeby mohol denne chodiť na svätú omšu a na nešpory, bez obavy, že ho v tom známi budú hatiť. Z tejto utiahnutosti plynie medzi mnohými inými najmä trojaký osoh. Prvý je: Kto sa oddelí od mnohých priateľov a známych a od mnohých nedobre usporiadaných veci, aby slúžil Bohu, Pánu nášmu, a jeho chválil, získa tým nemalé zásluhy pred jeho božskou Velebnosťou. Druhý: Takto oddelený, nemajúc myseľ rozdelenú medzi mnohé veci, venujúc všetku starosť len jednému, totiž službe Stvoriteľovi svojmu a pokroku svojej duše, voľnejšie užíva svoje prirodzené schopnosti na usilovné hľadanie toho, po čom tak veľmi túži. Tretí: Čím viac je duša naša samotná a oddelená, tým je súcejšia priblížiť sa a pristúpiť k Stvoriteľovi a k Pánovi svojmu; a čim bližšie pristupuje takto k nemu, tým viac sa uspôsobuje prijať milosti a dary od jeho božskej a najvyššej Dobroty.

[21] DUCHOVNÉ CVIČENIA, ABY ČLOVEK PREMOHOL SEBA SAMÉHO A USPORIADAL SVOJ ŽIVOT, BEZ TOHO, ŽEBY SA PRI TOM ROZHODOVAL VPLYVOM NEJAKEJ NEZRIADENEJ NÁKLONNOSTI.

[PREDPOKLAD]

[22] Aby si tak ten, čo duchovné cvičenia dáva, ako aj ten, čo ich prijíma, viac pomáhali a mali väčší osoh, treba predpokladať, že každý dobrý kresťan má byť ochotnejší skôr zachrániť [na dobré si vysvetľovať] výrok blížneho než ho zatracovať. Keď ho nemôže zachrániť [vysvetliť na dobré], nech sa ho opýta, ako vec rozumie, ia keď vidí, že zle, nech ho láskavo opraví. A keď to nepostačuje, nech hľadá všetky primerané prostriedky, aby výrok dobre rozumel, a tak obstál.