Väčšina ľudí skončí v pekle - Sestra Lucia z Fatimy

Panna Mária im ukázala peklo a deťom sa tento úkaz hlboko vtlačil do srdca. Vždy keď Boh ukázal v histórii určitým ľuďom peklo, tých ľudí to poznačilo na celý život a začali sa venovať Bohu tak ako predpisuje zákon – milovať Ho z celého srdca, hľadať Ho, celý život Mu slúžiť.

 

Dnešný svet je svetom povier, svetom kde si vraj človek môže vybrať čo chce veriť a tak vidíme ako sa ľahkovážne – niekedy žiaľ aj zo strany Cirkvi hovorí o večnosti, o večnom zatratení, i keď táto dogma – pravda viery potvrdená Kristom Pánom a Cirkvou samotnou, sa nikdy nezmenila a zmeniť sa nedá.

 

Dnes vidíme falošné obrázky pohanského sveta, kde sa verí na reinkarnáciu, na život po smrti v takzvanom ,,nebíčku”, kde odchádzajú ľudia údajne do hudobného neba, hokejového neba, divadelného neba a podobne. Verí sa na rozprávky, ktoré satan zasial v tejto pohanskej spoločnosti a ľudia uveria skôr rozprávkam, ako čistej a živej pravde.

 

Mnoho ľudí pomýlia knihy Moodyho, ktorý vypočúva ľudí ktorí prežili klinickú smrť a často títo ľudia hovoria o nádhernom svetle, pritom nie sú kresťania. Satan chce pomýliť aj katolíkov a darí sa mu, ibaže Písmo Sväté jasne hovorí, že satan sa preoblieka za anjela svetla, aby zviedol ľudí. Koľkým ľuďom sa satan zjavuje – na prvý pohľad ako dobrý anjel, zvlášť tým, ktorí sa vracajú z klinickej smrti do života, aby svedčili o klamstve, že je jedno akú vieru vyznávaš, na konci ťa čaká nebo.

 

Naproti tomu Kristus Pán hovorí, že Boháč išiel do pekla a Lazar do neba. Boháč vedel že v pekle navždy zostane, neprosil za vyslobodenie, iba za vodu. Ale vedel že má doma ešte 5 zhýralých bratov, ktorí nežijú s Bohom ale ďaleko od Neho a tak prosil Abraháma, aby poslal Lazara nech sa im zjaví a povie im, ako on veľmi trpí, nech oni sem nejdú. Ale Abrahám mu hovorí, že by aj tak neuverili, keď neuverili Písmam – keď neuverili Božiemu slovu.

 

Koľko ľudí dnes takto neverí Božiemu slovu, Cirkvi ktorú Kristus ustanovil aby toto slovo vykladala, ale sa dalo zlákať falošnými východnými vierami, ezoterikou, lacnými propagandami takzvaných ,,múdrych” tohto sveta, ktorý sú múdri iba chvíľu – lebo Pavol hovorí, že Boh obrátil múdrosť tohto sveta na hlúposť. Teda tí, ktorí sa nadúvajú poznaním a vedomosťami, sú bláznami, ak neprídu k poznaniu Krista, ktorý nie je človekom ako sa to svet snaží učiť deti pekla, ale je Bohom, ktorý vzal na seba ľudskú podobu aby človeka vykúpil.

 

Aký zlý je človek, že musel Boh zostúpiť?

 

Človek si rád nahovára, že je dobrý, že pracuje, že má rodinu, že v podstate nič zlého nerobí. Ale zákon vesmíru hovorí, že stačí vykonať jeden jediný hriech a človek patrí do pekla. Potvrdzuje to Jakub vo svojom liste. Mnohí sa hnevajú, čo je toto za nespravodlivosť, pretože sú sami pokrivení a nespravodliví. Ak budeme dodržiavať predpisy cestnej premávky celý rok na 100% a raz prebehneme na červenú, zastaví nás policajt, sme vinní a to že sme celý rok dodržiavali zákon nás neospravedlňuje pred tým, že sme ho porušili prejdením na červenú. Tak pracuje Božia spravodlivosť – keď konáme dobro, je to našou povinnosťou, keď páchame hriech, máme byť zato právoplatne odsúdení. Koľko ľudí pozná takto spravodlivosť?! Každý človek má a nosí v sebe spravodlivosť svoju, keď sa jemu ubližuje, keď sa jedná o neho. Ale je tu univerzálna spravodlivosť a v tej sme zlyhali všetci ako ľudstvo. Ako píše Pavol, v srdci máme neustále hnev, závisť, nenávisť, povýšenectvo, pýchu, ohováranie, klamanie, podvádzanie, lakomosť, zlomyseľnosť, obžerstvo, smilstvo, sebectvo – a s týmito ťažkými hriechmi sa nazdávame, že sme dobrými ľuďmi, lebo chodíme do práce, platíme dane, staráme sa o deti. Aká trúfalosť a hlúposť. Izaiáš hovorí že ľudské srdce je najklamnejšie zo všetkých vecí a najzradnejšie. Vidíme ako sa Peter bije v prsia že nezradí Krista, ale o pár hodín ho tri krát zapiera – ako jeho veľmi zradilo vlastné srdce.

 

Preto Boh zostúpil do ľudskej podoby,  stal sa podobným nám, aby nám v prvom rade ukázal, že Boh je s nami, je našim Pánom, ale i priateľom, dokonca bratom. Vstupuje do rieky aby sa dal ako my pokrstiť, i keď nemal hriech, zakúša pôst, zakúša teplo, zimu, chorobu, bolesť ako aj my, ale On viac. A potom Boh miesto nás sa dá pribiť na kríž, aby sme my mohli žiť, aby zaplatil Bohu za naše hriechy, aby takto vyplatil náš dlh Bohu. Jedna podmienka však zostáva – kto uverí, dá sa pokrstiť, bude spasený, kto neuverí, bude zatratený!

 

Človek pyšný, človek ktorý verí vo falošné viery, sa chce spasiť sám zo svojich skutkov. Ale ako hore vidíme, stačí jeden hriech a so spásou sa minul. Takýto človek odchádza z tohto života s tým, že Boh nie je, že existuje reinkarnácia, alebo verí, že po živote je tma – nič. K tomu ešte v kútiku srdca tajne verí, že ak Boh skutočne existuje, on bol predsa dobrým morálnym človekom a preto bude v nebi.

 

Takýto človek odchádza z tohto sveta bez Krista ktorý zaplatil jeho dlh na dreve kríža a preto mu Boh bude účtovať každý jeden hriech na jeho vlastné tričko. Ak by bol veril v Krista Pána, Boh pripisuje dlh hriechu Svojmu Synovi, nie človeku – ak človek odchádza bez Krista – Boh účtuje všetko tomuto človeku a to nemá šancu ani ten najlepší človek aký kedy žil obstáť. A tak si človek vyberá peklo, v ktoré neverí. Ak by bol totiž Boh a súdil by takto spravodlivo ako je tu napísané, skutočne by tento človek skončil v pekle. Preto poprieme peklo, čím poprieme Božie Slovo, tým poprieme Boha a uveríme v nejakú hlúposť, ktorú nám ponúka satan cez svet. Ale toto je pštrosia politika, kedy nechceme vidieť čo sa skutočne okolo nás deje a my strčíme hlavu do piesku a myslíme si – veď nejako bude.

 

Boh nikoho spasiť nemusel. Na to tiež nesmieme zabudnúť. Keď sa vzbúrili anjeli proti Bohu, Boh im nedal možnosť spasenia pretože zhrešili a porušili tak vesmírny zákon, ktorý Boh ustanovil ďaleko pred stvorenstvom a preto je spravodlivé, ak bytosť ktorá hreší, je vyhodená do tmy, do brán pekelných. Boh takto po páde Adama nemusel vôbec dávať človekovi možnosť spasenia a zostal by aj tak spravodlivý, svätý a krásny. Ale Boh ide ďalej a človekovi na rozdiel od padlých anjelov dáva možnosť spasenia – cez Svojho Syna, teda sám cez seba, pretože Boh a Syn sú jedno, hovorí Ježiš. Ale čo s tými, ktorí uverili bájkam sveta a opovrhujú dobrotou Boha? Zaslúžia si spravodlivosť a Boh nie je skorumpovaný sudca dnešných časov, ktorí prižmúri oko nad hriechom a dá sa podplatiť.

 

Čo je skutočnou príčinou ateizmu a pohanstva, ktoré dnes zaplavuje svet? Nie je to hriech ktorý človek miluje?! Nie to užívanie si telesnosti, rozkoší sveta, dráždenie zmyslov do nepríčetna a aby sme toto mohli konať, musíme žiť sebecky, aby sme MY mali a ostatní nech aj zdochnú? A nie práve Boh nás v tomto chce obmedziť, chce nám odtrhnúť od úst, nechce aby sme takto žili?! Ale prečo to Boh nechce? Pretože nás to zvádza do večného zahynutia, preto nám dal pravidlá, preto nás učí aby sme pracovali jeden pre druhého až do vyčerpania, nemysleli na seba, čo je opak pohanstva a ateizmu, ktorý pozná široké lakte, lakomé chamranie si pre seba a svoje potešenie, pre svoje JA. Preto Boha odmietame, lebo sme zlí, prehnití hriechom, prehnití vo svojich sebeckých potešeniach.

 

Aký je hlúpy človek dnešného veku. Miesto večného šťastia, sa ulakomil na krátke potešenia, ktoré ho o večné šťastie pripraví. Koľko hlúpych vedcov, politikov, mysliteľov, spisovateľov, celebrít, ovplyvnili svet svojou hlúposťou proti Bohu a koľko ľudí im uverilo a spolu s nimi kráčajú širokou cestou k tej najhoršej večnosti, aká sa nedá ani len predstaviť. Ježiš nám ukazuje zbohatlíka, ktorý ma odrazu veľa obilia, chce postaviť veľké sýpky a už si iba užívať života – Ježiš ho nazve jedným slovom – BLÁZON! Ešte tejto noci zomrieš a čo bude s tvojím bohatstvom ktoré nebolo tvoje? A čo bude s tvojou večnosťou? Takto ľudia odchádzajú z tohto sveta – zatvrdnutí proti Bohu, proti Pravde, zakorenení vo falošných vierach a poverách. Aj preto sestra Lucia hovorí to čo hovorí. Čítajme, aby sme sa zľakli, pretože bázeň je prvou iskrou k tomu, aby sme polepšili svoje životy a ak Boh dá a má sa kto za nás modliť, alebo sa sami pokoríme pred Bohom a kľakneme pred Ním, On náš život napraví. Ale bude chcieť, aby sme sa všetkého zriekli a nasledovali Ho.

 

Text je v češtine:

 

Rozhovor otce Ricardo Lombardi se sestrou Lucií zveřejněný v týdeníku Osservatore della Domenica 7.února 1954.

 

Otec Lombardi – Sestro, prosím Vás, je Hnutí za lepší svět reakcí Církve na slova naší Paní (tj. Panny Marie) ?

 

Sestra Lucie – Jistě je velká potřeba této obnovy. Pokud k ní nedojde, pak pozorujíc současný stupeň nemorálního vývoje lidstva, bude jen omezená část z nich spasena.

 

Otec Lombardi – Opravdu usuzujete sestro, že jich bude mnoho zatraceno? Doufám, že Bůh zachrání většinu lidstva. (Otec Lombardi. tehdy právě dokončil knihu “Spasení nevěřících ” – doplněk redakce)

 

Sestra Lucie – Otče, bude mnoho zahubených!!!

 

Otec Lombardi – Je tolik zla ve světě , ale vždy je naděje na spásu.

 

Sestra Lucie – Ne otče, mnoho bude zahubených!!!

 

 

Otec Lombardi dodává – Její slova mě vyděsila. Vrátil jsem se do Itálie se smrtelným varováním vtištěným do mého srdce.