Trest Boží na rok 2017 pre svet a hlavne Európu, alebo čo môžeme ešte konať?!

Stojíme pred bránami neznáma v roku 2017. Keď pohania ohlasovali takzvaný koniec sveta na rok 2012, bolo to každému katolíkovi na smiech. No rok 2017 každý katolík berie vážne, pretože tento rok je rokom storočnice od zjavenia Panny Márie vo Fatime. V kocke tu priblížime čo sa stalo, čo sa nestalo, dopady a čo môžeme ešte urobiť, pretože ľudia sa často pýtajú - čo sa stalo vo Fatime?, čo s Fatimou? a tak v mori nekonečných informácií sa stráca to podstatné. Pohanský svet dnes zahmlil svetlo z Fatimy a tak väčšina sveta ani len netuší, že Damoklov meč ktorý vysí nad svetom, každú chvíľu môže spadnúť, alebo v katolíckom slovníku - ruka Božieho Syna Krista Pána je ťažká a chystá sa udrieť na tento bezbožný svet. Preto bude dobré, ak toto jednoduché posolstvo, budete šíriť aj cez internet medzi tých, ktorí si žijú v sladkej nevedomosti, aby sa prebudili k životu...

V roku 1917 sa zjavila Panna Mária trom deťom v Portugalsku, v dedine ktorá sa volá Fatima. Nebudeme sa tu zaoberať priebehom zjavení, o tom je mnoho iných stránok ktoré sa tomu venujú dopodrobna, ukážeme iba na veci, ktoré naša Nebeská Matka dala svetu. 

Panna Mária sa zjavuje vo Fatime v čase, kedy zúri tvrdý ateizmus, vzmáha sa komunizmus a v tom istom roku sa usídľuje v Rusku. Ľudia okúzlení vedou, evolučnými teóriami, humanizmom, kde je v strede vesmíru človek, prestávajú veriť v Boha a začínajú si chytať čelá, ako tomu mohli veriť ich rodičia, ich prarodičia, takej rozprávke. Miesto Boha sa viera presúva iba na tento krátky život, kde je dobré sa čo najviac zabezpečiť, mať sa čo najlepšie, čo najviac si užiť, dopriať rozkoše a slasti telu. Darmo Pán Ježiš Kristus hovorí podobenstvo o bláznovi, ktorý mal plné sýpky a pre seba si povedal - mám všetkého dosť, teraz si budem užívať života, keď Boh mu odpovedá - tejto noci prídeš o život, nič z toho si neužiješ, ale zatratíš si dušu vo večnom pekle.

Okrem toho zúri vrchol bezbožnosti - prvá svetová vojna, kde sa ľudia zabíjajú tým najohavnejším a najzákernejším spôsobom, aký človek kedy dokázal vytvoriť. Milióny ľudí padá do pekla v stave nenávisti a hrôzy, pritom miesto modlitby a pokory, sa čím ďalej viac rúhajú a dvíhajú zaťaté päste voči nebu.

A tak v roku 1917 posiela Boh na svet svoj predvoj - Pannu Máriu, Matku Kristovu, Matku Božiu. Nie je to prvý krát, kedy Panna Mária prichádza ako prvá zvestovať veľkú zmenu vo svete. Prvýkrát sa toto udialo v čase, kedy sa mal narodiť náš Pán Ježiš Kristus, kde ona prvá dostala poslanie a prvá vedela, že príde na svet Spasiteľ. Tak je tomu aj v roku 1917, akoby Boh opäť cez Máriu odkazuje svetu - prichádza Spasiteľ! No teraz už nie ako zúbožený, zbičovaný, tŕním korunovaný až na smrť poslušný človek - teraz prichádza v sláve a moci, aby svet súdil, aby si postavil jedných na pravo a druhých naľavo a vykonal spravodlivý súd, ktorý Boh od vekov predpovedal. 

V tomto neutešenom období sa zjavuje Panna Mária trom malým deťom a svet je voči tomuto zjaveniu skeptický. Svet sa už Boha zriekol a vyhlásil vojnu proti Cirkvi a Kristovi a tu sa Boh svetu prihovára - to je čosi neslýchané. 

Aj Cirkev je veľmi obozretná čo je správne, pretože Cirkev má moc rozlíšiť čo je a čo nie je od Boha, túto schopnosť nedostal žiaden jednotlivec, ale Cirkev ako celok. Naproti tomu aj dnes Cirkev zakázala zúčastňovať sa neschválených zjavení, ale neposlušný ľud nedbá na jej pokyny, za čo im bude veľké beda - lebo kto neposlúcha Cirkev, nech je ako pohan - hovorí Svätý Augustín. Všetko čo Cirkev nariadi, máme poslúchať, ak niečo iba odporučí, tam máme podľa svedomia zvážiť ako sa k tomu postavíme. Ale nie je možné aby sme neposlúchali Kristovu nevestu, keď jasne zakáže účasť na zjaveniach a my si tam svojvoľne aj tak proti Kristovmu Telu - Cirkvi naďalej chodíme. 

Deti z Fatimy sú podrobené ťažkým výsluchom zo strany sveta aj Cirkvi, ale ako sa zdá, ich videnie Matky Božej je autentické. Od Panny Márie nedostávajú iba povzbudenie a napomenutie, ale aj dlhodobú víziu, ktorá sa má vo svete naplniť a to prostredníctvom tajomstiev a niektorých otvorených proroctiev. 

Tiež musíme spomenúť, že Panna Mária potvrdila svoju účasť vo Fatime zázrakom, ktorý nepozná obdoby v modernom svete. Sľúbila deťom, že vykoná zázrak v poslednom zjavení a tak boli na to zvedaví nielen veriaci ľudia, ale aj mnohí nepriatelia Cirkvi, aby sa mohli posmievať, keď sa zázrak neudeje. V posledné zjavenie veľmi silne pršalo a tak okolo 70 000 ľudí bolo premočených do nitky. Keď sa zjavila Panna Mária, náhle sa otvorilo nebo a slnko začalo rotovať a akoby padať k zemi. Úkaz na oblohe bol tak hrôzostrašný, že ľudia padali na zem a kričali - koniec sveta. Posmeškári tiež padali na zem a vyznávali hriechy. Keď tanec slnka skončil - všetko čo ľudia mali na sebe, čo bolo dažďom premočené, po skončení zázraku bolo úplne suché. 

Dnes sú vo svete zjavenia, ktoré tiež sľubovali zázraky a prešlo už nielen niekoľko rokov, ale niekoľko desaťročí a nič sa nedeje, napriek ohlasovaným zázrakom.

Panna Mária dala vo Fatime svetu tri proroctvá, kde v prvom ukazuje deťom peklo, kam padajú duše úbohých hriešnikov. Peklo sa v tom čase považovalo za stredovekú rozprávku na strašenie z Cirkvi, ale pravda nech je akákoľvek, sa nedá meniť názorom človeka a tak zostáva v platnosti bez ohľadu viery sveta. Aj dnes nájdeme mnohých ľudí, ktorí peklom opovrhujú a to nielen z radov ateistov, ale aj veľkej časti katolíkov. Práve preto Panna Mária zjavuje ako prvé tajomstvo existencie pekla a nielen to - ale ukazuje deťom, ako tam padajú úbohé duše a nie je ich málo - práve naopak - väčšina sveta padá do pekla, ako neskôr jedno z detí, už ako veľké o tom potvrdzuje rozhovor. KLIKNI SEM

Deti sú tak prestrašené peklom, že okamžite konajú za hriešnikov tvrdé skutky pokánia, aby sa obrátili, lebo existencia v pekle je tak desná, že deti nechcú aby tam išiel ani ten najhorší oplan na tejto planéte. Najmodernejšie výklady prekrúcajú informácie o hrôzach pekla a tak nová falošná teológia z pier liberálov hovorí, iba o akomsi zahmlenom videní pekla, deti z Fatimy údajne videli iba také peklo, ktoré zapadá do predstáv ich veku - nejde vraj o skutočné miesto a stav. Takto zvádzajú mnohé duše k neviere, v opozícii čo učí katolícka Cirkev a Pán Ježiš Kristus.

Panna Mária deťom tiež dáva aj iné proroctvá, ako napríklad - skoré ukončenie vojny, ktorá sa zdá, že bude trvať veľmi dlho. Vojna akoby zázrakom však končí do roka po zjaveniach, v roku 1918. Tiež Panna hovorí o deťoch, čo sa s nimi stane a dvom deťom predpovedá, že onedlho zomrú - ale že pôjdu do neba - posledné dieťa - Luciu, neskôr zasvätenú rehoľnícku osobu - Sestru Luciu, ktorú tu ešte spomenieme, nechá Boh aby bola živým svedectvom Fatimy. Dve deti naozaj onedlho zomrú, ale ešte stihnú vykonať veľa pokánia a zomrú v slastnej smrti, uzmierené s Bohom. Sestra Lucia tak zostáva sama a okrem toho že sa stala akoby ,,pomníkom" zjavenia Matky Božej, dostáva počas celého života ešte niekoľko súkromných zjavení od Panny Márie. Jedným zo súkromných zjavení, ktoré dostáva od Matky Božej je aj varovanie pred Medžugorím, kde sa nezjavuje v pravde žiadna Panna Mária, Matka Kristova. KLIKNI SEM

Druhým tajomstvom je varovanie, že ak sa ľudia nepolepšia a naďalej budú urážať Boha, a jej Syna Ježiša Krista ako sa tomu deje, príde druhá, ešte hroznejšia vojna a ako znak bude to, že v noci nastane deň. A skutočne - cez noc - 25. januára 1938 ožiari Európu silná žiara, ľudia ani vedci netušia čo je to za úkaz. Zaujímajú sa o to mocní sveta, denníky, veda, - Sestra Lucia ako jediná vie, že ľudia sa nepolepšili a tak nastane onedlho horšia vojna ako tá prvá. Do roka po tomto úkaze, Hitler obsadzuje postupne štát za štátom v celej Európe.

Tretie tajomstvo je tajomstvom, ktoré nepoznáme, napriek tomu, že Sestra Lucia žiadala Rím, aby ho zverejnil v roku 1960. Nevieme presne čo v tomto tajomstve ide, hovorí sa že je tam varovanie pred koncilom, ktorý sa má onedlho konať, ale keďže príprava na koncil už bola v plnom prúde, radšej sa odložila Panna Mária ako koncil. Dôsledok koncilu na spoločnosť a svet dnes vidíme v katastrofálnych dôsledkoch. Zvlášť v tom, že Cirkev vždy mala poslanie, aby jasne a tvrdo usvedčovala hriech človeka, hriech spoločnosti, hriech sveta. Koncilom sa toto prestalo praktizovať. Tiež Cirkev mala za úlohu privádzať do svojho ovčinca zblúdilé ovce z radov protestantov, pravoslávnych, moslimov, židov, východných vier. Miesto toho po koncile sa pristupuje k takzvanému medzi-náboženskému dialógu, kde sa Kristus čoby Pán a Kráľ sveta nespomína, aby neurazil iné vierovyznania. Tak je Kristus urážaný nielen pohanmi a ateistami, ale vlastnými katolíkmi, ktorí ho odsunuli nabok ako sa odkladá nechcené dieťa. 

Tiež sa zásadne mení tvár Cirkvi v tom, keď miesto toho aby Cirkev ukazovala ako tomu vždy bolo na krátky a pominuteľný život a vytýčila cieľ života večnú spásu - Cirkev po koncile sa prikláňa k svetu, keď miesto spomínaného, sa sústreďuje na tento život, na pohodlie v tomto živote, na akési spasenie bez veľkých bojov. Už neplatí to Pavlovo - z bázňou a trasením pracujte na svojej spáse - dnes sa razí falošné učenie neohraničeného milosrdenstva, Boha ako bábku ktorá odpúšťa, stačí ak sa ukážeme sem tam na svätej omši.

Ďalším nožom do tela Cirkvi je zmena liturgie, kde posvätná a nemenná latinská jednotná liturgia, na ktorú je uvalená anatéma kto by ju chcel meniť - Cirkev ju nielen mení, Cirkev ju ruší a nahrádza niečim úplne neznámym - novou omšou, ktorú vynašiel slobodomurár Bugnini, spolu so šiestimi protestantmi a jedným katolíkom. Svätá nemenná omša bola daná do rúk nepriateľom Cirkvi, ktorí ju prefíkane zmenili - nie príliš viditeľne, úplne vzdialene od pravej katolíckej omše - mení sa však v znakoch a symboloch, ktoré mali moc, ktoré boli nahradené protestantskými a slobodomurárskymi prvkami. Výsledkom tejto zmeny a výsledkom zmeny myslenia v Cirkvi, bol odpad od viery celých generácií, následkom čoho je dnešná pohanská Európa a pohanský svet. KLIKNI SEM (Všetky bludy v omši, ktorým Cirkev čelila od čias reformácie, sa uviedli v novom misáli Pavla VI. v roku 1969)

Tretie proroctvo bolo zverejnené v roku 2000, ale iba slová Sestry Lucie. Slová našej Matky Nebeskej Cirkev nezverejnila a tak nevieme, čo toto proroctvo v plnosti obsahuje.

Zasvätenie Ruska nepoškvrnenému srdcu Panny Márie

Panna Mária okrem proroctiev vyžadovala jednu zvláštnosť a to zasvätenie Ruska jej nepoškvrnenému srdcu. Malo to prebiehať tak, že pápež so všetkými biskupmi na celom svete, v jednu hodinu, v jeden čas, by zasvätil výhradne a len Rusko. Takto sa to nikdy nedialo, i keď boli pokusy, kde sa vykonalo zasvätenie sveta so spomienkou aj na Rusko, ale toto bolo zasvätenie bez účasti všetkých biskupov na celom svete v jeden čas a nebolo výhradne a jedine zasvätené Rusko. Rusko tak podnes nie je zasvätené, i keď sa nám snažia liberáli dokázať opak. Panna Mária ubezpečuje, že ak pápež zasvätí Rusko jej nepoškvrnenému srdcu, jej srdce zvíťazí a bude triumfovať nad temnotou sveta. Preto dáva sľub - napokon moje nepoškvrnené srdce zvíťazí. 

Varovanie pred ignoranciou tohto zasvätenia

Panna Mária varuje Cirkev, že ak neprebehne vo svete zasvätenie sa Ruska jej srdcu, stane sa to, čo sa stalo vo Francúzku, kráľovi Ludvíkovi XIV. Ten bol vyzvaný nebesiami zasvätiť Francúzko, nepoškvrnenému Srdcu nášho Pána Ježiša Krista. Toto sa stalo v roku 1689. Ludvík XIV. ignoroval túto výzvu a tak sa stalo presne do roka a do dňa to (konkrétne presne o 100 rokov), že Francúzko sa ako prvá krajina stala nezávislou od Krista, stala sa republikou, bol zhodený a popravený kráľ Ludvík XVI. gilotínou - potomok Ludvíka XIV. ktorý ignoroval výzvu z neba. Vo Francúzku tak nastalo krvilačné prenasledovanie Cirkvi a toto sa stalo v roku 1789.

Rok 2017

Cirkev urobila podobne ako Ludvík XIV., respektíve neurobila to, čo nebesia žiadali. Na budúci rok je 100 rokov od Fatimy a Rusko nie je zasvätené podľa požiadaviek Panny Márie. Ak Boh presne po 100 rokoch potrestal Francúzko za nesplnenie požiadavky zasvätenia, môžeme očakávať podobný scenár dnes, kedy príde presne 100 rokov od Zjavenia sa Panny Márie vo Fatime. 

K tomu pridajme ďalšie dátumy. Tiež je toto 100 rokov od prvého komunistického štátu - Ruska, ktoré likvidovalo všetko, kde sa Kristus čo i len spomenul a nastala tvrdá ateizácia.

V roku 1717 bolo oficiálne založené slobodomurárstvo, čoby nepriateľ katolíckej Cirkvi, ktorú sa rozhodlo prenasledovať a ničiť. To je 300 rokov pred rokom 2017

V roku 1517 vyvesil na bránu kostola mních Luther, ktorý sa vzoprel Kristovmu telu a dal základ protestantskej sekte, ktorá bola ranou do jednotnej Európy. To je 500 rokov pred rokom 2017.

Čo sa môže stať?

Ľudia sa pýtajú, čo sa môže stať? Môže ísť o likvidáciu Vatikánu, útok na Rím a prenasledovanie Cirkvi, ako tomu bolo počas Francúzkej revolúcie. Môže nastať čas podzemnej Cirkvi, kedy sa ukáže kto bol a kto nebol katolíkom, keď Cirkev prestane byť viditeľnou - zato odkázanou na Krista Pána, ako tomu bolo v rannej Cirkvi. Nástroj na pomstu môže byť ktokoľvek, ale dnes vidíme nový fenomém ktorý sa objavuje práve tesne pred rokom 2017 a to imigrácia nepriateľov kresťanstva - moslimov do Európy. Tiež zákony sa pritvrdzujú ohľadom morálky vychádzajúcej z katolícke viery, či už ide o rodinu, o deti, o ich výchovu, o samotnú katolícku vieru. 

Tým, že koncil prestal karhať iné náboženstvá a dal ich prakticky akoby na jednu úroveň s katolíckou Cirkvou a vierou, tieto iné náboženstvá si teraz nárokujú nielen na prijatie v Európe, ale aj nad nadvládu. Začínajú sa tu tiež objavovať zákony proti rodine a proti viere a to zo strany ateistov. Už existujú ľudia, ktorí sú prenasledovaní pre svoje vierovyznanie, pretože nový poriadok sveta musí byť taký, aby sme iným ľuďom dovolili vyznávať ich vieru tak, že im nebudeme ,,vnucovať" vieru pravého Boha Krista. Tak sa moslimovia môžu sťažovať, že ich nejaký kresťan chcel obracať na vieru a tento kresťan bude stíhateľný. Európa bude postupne ustupovať cudzej viere a už sa to aj reálne deje. Ideál ktorý by temné sily prijali je jedno celosvetové spoločné náboženstvo, v jednom spoločnom celosvetovom štáte, s jedným vládcom. 

Ateizmus je tiež na vrchole a tak bývalí katolíci, ktorí vyšli z katolíckych predkov, zavrhli vieru Otcov a žijú si ako pohania, pritom ani len netušia, že si zarazili meč do brucha, lebo sa pridali na stranu nepriateľov, v ktorých sú teraz v službách, o čom nemusia ani len tušiť. 

Môže ísť tiež o nápravu z neba, ale tá skôr prichádza v čase veľkého zmätku a ten ešte nenastal. Ešte sme nepocítili tvrdý tlak moslimov na našu civilizáciu, vojenský konflikt v Európe, stratu práv kresťanov v Európe. 

Tiež tu máme konflikty vojenské, nad Európou sa zaťahujú mraky aj v tejto oblasti. A práve je zaujímavé, že významnú úlohu v tom hrá Rusko, ktoré chce Panna Mária zasvätiť. Najpozitívnejší scenár ktorý ľudia vyriekli je ten, žeby sa Rusko stalo katolíckym, že by sa Rusko pripojilo k pápežovi. Hovorí sa totiž o proroctve, že pápež zasvätí Rusko nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, v čase veľkého súženia Cirkvi. Ak by sa to tak stalo, pápež ktorý by bol v exile v pohanskej Európe, mohol by sa utiekať pod ochranu už obráteného Ruska. Negatívne závery hovoria o Rusku ako agresorovi, alebo o Rusku ktoré v stave obrany urobí niečo zničujúce pre svet. Dnes by stačilo vypustiť naraz niekoľko jadrových hlavíc a svet ako ho poznáme je pred koncom.

Môže napokon nastať prírodná katastrofa v celom svete, pretože Písmo hovorí, že Boh zatrasie zemou a všetko čo človek doteraz vytvoril, môže byť jedným úderom Božej ruky zničené a všetka tá pýcha vo výrobkoch ktoré človek stvoril, budú razom zničené, vrátane stavieb. Zahynulo by nespočet veľa ľudí a tí čo by zostali, museli by svojimi rukami bez pomoci techniky, opäť vybudovať novú spoločnosť - úplne odlišnú naproti tej dnešnej.

No všetky tieto úvahy sú ničím, pretože Pán hovorí, že Jeho cesty sú vysoko nad tými našimi a Boh je Bohom prekvapení. A preto sa nevenujme týmto scenárom prečo a začo, ale sa venujme tomu, čo môžeme ešte urobiť pre svet, pre seba, pre naše rodiny, pre Boha, pre nebo.

Strach katolíkov

Katolíci rannej Cirkvi sa nedesili prenasledovania a radi hovorili - príď už Pane, príď už z neba! Oni sa desili hlavne toho, aby neodpadli od viery, aby dokázali čeliť nielen prenasledovaniu ktorému boli vystavení, ale aby hrdo znášali mučeníctvo pre Krista. 

Dnes katolíci opití pohodlnou katolíckou novo-vierou, sa desia budúcnosti a nemodlia sa už s nádejou - príď už Pane - ale sa modlia - odožeň od nás všetku nepohodu, nepohodlnosť, daj nám pokoj - nie ten duchovný, ale svetský pokoj v zmysle - pohodlne si žiť a užívať si. 

Preto sa katolíci desia blízkej budúcnosti a tak aj neradi počujú pravdu o nesplnenej požiadavke Panny Márie o zasvätení Ruska - tiež sa radi utešujú, že tretie tajomstvo je už za nami, čo určite nie je. A tak majú pochybnosti a strach. Chcú si žiť svoju pohodlnú svetskú vieru - a tak myšlienky že je niečo zle vo svete aj v ich viere, v nich naháňajú strach a preto veria, že všetko je minulosť. 

Čo máme konať?

Panna Mária nám však dáva návod, čo ešte môžeme vykonať na záchranu a spásu seba a blízkeho okolia. Dokonca môžeme zvrátiť tento nepriaznivý stav okolo nás. 

Ruženec

Panna Mária nám dala v prvom rade ruženec, ako mocnú zbraň proti diablovi a svetu. Obetujme ju na odčinenie urážok proti Srdciam Ježiša Krista a Panny Márie. Tiež obetujme ruženec za obrátenie hriešnikov, aby nepadali ako muchy do večnej priepasti pekla. Modlime sa ho celý - za deň aspoň jeden (5 desiatkov), modlime sa ho ak je to možné spoločne - v rodinách, v spoločenstvách, a keď inak nie, tak sami doma.

Sobota je Mariánsky deň

Pristúpme k sv. spovedi hocktorý deň prvú sobotu predchádzajúceho týždňa. Choďme v prvú sobotu na zmierne sväté prijímanie, aby sme potešili nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Panna Mária si žiada, aby sme aspoň päť po sebe idúcich sobôt prišli ku svätému prijímaniu. Ak je to možné, vykonajme si prijímanie v každú sobotu, nielen v nedeľu.

Rozjímanie

Rozjímajme štvrť hodinku o niektorom alebo aj o viacerých tajomstvách svätého "ruženca. Sú knižky k rozjímaniu a prakticky ruženec nám ukazuje vieru v skratke, kde každé tajomstvo je tajomstvom našej viery a tak sa môžeme vzdelávať cez ruženec aj v oblasti viery cez katechizmus. Dnes je doba, kedy mnohí katolíci poznajú dopodrobna čo sa deje vo svete a kto s kým sa stretol a čo povedal, pritom vlastný katechizmus nepoznajú. Preto rozjímajme cez katechizmus nad ružencom, v ktorom sú obsiahnuté pravdy našej katolíckej viery.

Zasväťme sa Panne Márii

Zasväťme sa Panne Márii súkromne (bude tu modlitba), zasväťme svoje rodiny, spoločenstvá, deti. Potešme Boha, ktorý nám dal našu nebeskú Matku nie nadarmo ale preto, aby sme sa jej pripodobňovali, s ňou kráčali ruka v ruke k jej Synovi, ku ktorému nás ona veľmi rada privádza.

Modlime sa deviatniky

Chystajme sa deviatnikom na sviatky Panny Márie, najmä na sviatok nepoškvrneného Srdca Panny Márie (22. augusta. Dekrétom z 28. apríla r. 1914 Svätá Stolica dovolila v spomenutý deň svätiť sviatok Nepoškvrneného Srdca všetkým diecézam a krajinám, čo o to budú prosiť!), na prvé soboty, alebo pred 13. dňom. Teda každý mesiac si dajme deviatnik, ktorý bude končiť v 13 deň toho mesiaca, alebo si dajme deviatnik tak, aby končil v prvú sobotu v mesiaci. Samozrejme môžeme si vykonať aj deviatnik nepretržitý - deviatnik za deviatnikom. Prvú modlitbu ktorú po tomto článku dáme, bude deviatnik na počesť Fatimskej Panny Márie. KLIKNI

Konajme sebazapierania

Konajme sebazapretia ohľadom obrátenia hriešnikov a odčinenie urážok sŕdc Ježiša a Márie. Odoprime si jedlo, spánok, čo máme radi, čo radi robíme a venujme to Bohu. Tiež sa zapierajme v modlitbe, všímajme si Fatimské deti, ako neustále vymýšľali nejaké sebazapretia a nebo ich chválilo. Môže ísť o púť, o krížovú cestu na pútnych miestach, o almužnu, o starosť o chorého, o modlitby či ružence za konkrétneho človeka, o venovanie času za odčinenie urážok skrze modlitby či pobožnosti. Aj malé sebazaprenie je Bohu milé, aj keď zvykneme pri ruženci sedieť a my sa rozhodneme pri ňom kľačať a podobne.

Obráťme sa k Bohu.

Všetky predošlé veci sú k ničomu, ak sme dvojakej tváre. Ak neodovzdávame všetok svoj život a čas Bohu. Aj keď máme veci ktoré používame denne, aj tie odovzdajme Bohu a konajme v súlade z jeho svätou vôľou. Mnohí ľudia sa pomodlia, aby ako tak utíšili svedomie a potom pozerajú hodiny TV, alebo počúvajú svetskú hudbu, alebo čítajú svetské knihy, či sa hrajú hry a pozerajú videá na youtube. 

Boh nám hovorí závažné veci a to, že nemôžeme slúžiť Bohu aj mamone, Bohu aj svetu. Ak sa niekto obzerá za pluhom - teda ak sa obzerá po svete a jeho lákadlách - NIE JE VHODNÝ pre Božie kráľovstvo. Ježiš hovorí podobenstvo, kde človek nájde perlu (Krista) a je tak očarený touto perlou, že všetko ostatné považuje za nič, predá to a perlu si kúpi. Podobne hovorí Svätý Pavol, že všetky veci tohto sveta sú iba zapáchajúce smeti, ktoré nemajú žiadnu hodnotu, ale Kristus je tou jedinou vecou, kvôli ktorému žije Pavol svoj život. 

Bohatému mládencovi nepomohla polovičatá zbožnosť ku spáse. Prichádza za Ježišom, že chce byť spasený a Ježiš mu hovorí, že nech zachováva prikázania. On sa ohradzuje, že to robí od mladosti. Ježiš mu vidí do srdca a zamiluje si ho, lebo skutočne vie že mladík sa snaží zo všetkých síl dodržiavať zákon. Tak mu hovorí, že už iba jedna vec mu chýba - nech všetko bohatstvo ktoré vlastní predá a nasleduje Ho. A mladík odchádza smutný, lebo Ježiš videl čo jeho srdce potrebuje - odtrhnúť sa od svetského majetku, na ktorom si mladík zakladal a preto Ježiš smutne konštatuje - ako ťažko prichádzajú do neba boháči.

Toto je varovanie pre dnešných kresťanov, ktorí majú toho tiež veľmi veľa a práve majetok, milovanie svetských zábav, milovanie svetského oddychu im bráni - nasledovať Krista. Len jedno nám chýba - vzdať sa všetkého a nasledovať toho, kto nám dá život večný. 

Aj preto Sestra Lucia je smutná, že ľudia síce chodia v soboty mechanicky na prijímanie, modlia sa ružence, konajú všetko ako im nakazuje Panna Mária - ale ich srdce nie je pri Bohu a preto píše: 

Dodávam ešte, že modlitba a pokánie, čo sa v Portugalsku koná, ešte nezmierili Božiu spravodlivosť, lebo ešte nie sú spojené s ozajstnou ľútosťou a patričnou nápravou života. Hnev Boží ešte vždy visí nad nami. Ešte nevieme, kedy nastanú zdravé, svätej Cirkvi priaznivé pomery, keď kresťania celým srdcom budú vyhľadávať Boha... Ešte sa nenašlo dosť veľkodušných sŕdc, čo by uskutočňovali želania Panny Márie tak ako omilostené dietky!

Dnes si katolíci myslia, že sú spasení lebo chodili do kostola. Ale Svätý Pavol si myslí niečo iného keď tvrdí, aby sme pracovali s bázňou a chvením na spáse. A inde hovorí, že máme byť ako športovci, ktorí vydávajú všetku svoju energiu preto, aby vyhrali veniec a tak tvrdo a dlho trénujú a pripravujú sa na závod. Pavol hovorí, že my sme podobní týmto športovcom, pretože bežíme tiež ako oni závod - no o svoj vlastný večný život a preto sa musíme tvrdšie pripravovať na tento beh a dobehnúť - nie pre veniec ktorý sa rozpadne časom, ale my bežíme beh o veniec neporučiteľný. A keď Pavol píše posledné listy tak v nich hovorí - beh som dobehol, vieru som zachoval. 

Ako ďaleko je myslenie dnešných katolíkov ktorí ľahkovážne kričia - milosrdenstvo, milosrdenstvo pred tým, čo učí Svätý Pavol. Boh je istotne milosrdný, ale dal nám presný manuál, ako sa Jeho sväté milosrdenstvo dá využiť. Určite nie lacno, ako sa nám to snaží mnoho ľudí v samotnej Cirkvi nahovoriť - Pavol im oponuje - s bázňou a trasením, bežať pevný beh viery, ktorý potrebuje tvrdú a dlhú prípravu pokánia, odopierania si, modlitieb, obetovaní svojho života za druhých. 

Týmto sme vyčerpali v kocke Fatimské proroctvo, ktoré sa dnes zahmlilo mnohými novými učeniami a novými falošnými zjaveniami v Cirkvi, že ho ľudia prestali praktizovať a na Fatimu zabúdať. Dnes si vraj človek môže vybrať čo chce - to je protestantské myslenie, ktoré je doširoka otvorené na všetky strany. Opakom je myslenie katolícke, ktoré je namierené na to podstatné - nie na milión smerov, ale na to podstatné.

Uvidíme čo nám Boh pripravil, naučme sa strácať, lebo keď nás to bude Boh učiť, nepôjde už o tréning ale o tvrdý boj na život a na smrť. Odopierajme si, zabudnime na svet a jeho lákadlá a všetko naše úsilie vložme do rúk Svätého Boha. Času máme málo a aj keby sa nič nestalo, smrť nás prikvačí a bude chcieť vyúčtovanie. Svätí ktorí sa zjavili dávno po svojej smrti si želali iba jedno, keby mali ešte raz prežiť život - oveľa viac by dávali Bohu - lebo iba to čo sme Bohu a blížnemu dali na tomto svete - iba to si odtiaľto vezmeme. Dajme svetu len to čo mu patrí, ako hovorí náš Pán keď ho pokúšajú - Bohu dajme zase to, čo patrí jemu. A ako hovorí katechizmus - pre seba nás stvoril - nie pre nás samých - ale pre seba.

V tom je naša dôstojnosť, že sám Boh nás stvoril a dal nám vysoké určenie, rovnajúce sa takmer anjelom, dal nám moc nad vesmírom, svetom, zvieratami. Prečo degradujeme túto moc hriechom a tak sa znižujeme dokonca pod obraz zvierat? Prečo sa sýtime pudmi ktoré sú na úrovni zvierat, keď Boh nám dal aj krásu a čistotu srdca, ktorá prevyšuje nebeské bytosti?! 

Potešme nebesia tým, že budeme krotkí, pokorní, poslušní, potešme nebesia tak, ako to konali tie malé deti z Fatimy. Keď tieto deti mali toľko sily, aby konali také veľké veci, ako sa môžeme vyhovárať nato, že sme slabí? Vari deti sú silnejšie ako my?

Nech je požehnané Sväté Meno Boha, Otca, Syna i Ducha Svätého. 

Nech je pochválené nepoškvrnené srdce Panny Márie, pre ktoré sa už dnes rozhodneme radikálne zmeniť svoje životy a obrátiť sa skutočne k Bohu - celým srdcom a celým životom, odhodiť všetko nepotrebné a lákavé a takto kráčať v stopách Krista, do večnej radosti nebeskej... Amen