Fatima - Mária ukáže deťom peklo. Ktorý hriech najviac Boha uráža?

 

Tajomstvo má tri časti, z ktorých dve chcem vyjaviť. (Dopis sestry Lucie biskupovi)

 

Prvá časť sa vzťahuje na videnie pekla.

 

Panna Mária nám ukázala veľké ohnivé more; bolo, ako sa zdalo, v hlbinách zeme. V tom ohni sme videli diabla a duše ako priehľadné čierne alebo hnedé rozžeravené uhlíky v ľudskej podobe. Pohybovali sa v ohni, hnané plameňmi, ktoré z nich šľahali a vytvárali kúdoly dymu. Padali na všetky strany ako iskry pri obrovskom požiari, bez tiaže a rovnováhy, s bolestným stonaním a zúfalými výkrikmi, ktoré vzbudzovali hrôzu a naháňali strach. Diabli mali príšernú a odpornú podobu, boli ako ohavné neznáme zvieratá, ale priehľadní a čierni. Toto videnie trvalo iba chvíľku. A vďaka Nebeskej Matke, ktorá nám už predtým sľúbila, že nás vezme do neba (v prvom zjavení). Myslím, že inak by sme boli zomreli od strachu a hrôzy.

 

Potom sme pozdvihli zrak k Panne Márii, ktorá nám plná dobroty a smútku povedala: „Videli ste peklo, kam prichádzajú duše úbohých hriešnikov. Aby ich zachránil, chce Boh zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak budú ľudia robiť, čo vám poviem, zachráni sa veľa duší a bude mier. Vojna sa schyľuje ku koncu (išlo o 1. sv. vojnu). Ale ak ľudia neprestanú urážať Boha, za pontifikátu pápeža Pia XI. vypukne nová a horšia vojna. Keď raz v noci uvidíte žiariť neznáme svetlo, vedzte, že je to veľké znamenie, ktorým Vám Boh dáva najavo, že potrestá svet za jeho zločiny vojnou, hladom, prenasledovaním Cirkvi a Svätého Otca. (Lucia poznala, že “mimoriadna” polárna žiara v noci z 25. na 26. januára 1938 bola Božím znamením, že vojna začne.)

Aby som tomu zabránila, prídem a budem žiadať o zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu (to zasvätenie podnes nebolo platne vykonané, napriek mnohým klamstvám, že už prebehlo) a o zmierne sväté prijímanie v prvé soboty mesiaca. Ak budú moje žiadosti splnené, Rusko sa obráti a bude mier; ak nie, rozšíri svoje bludy po svete, bude vyvolávať vojny a prenasledovanie Cirkvi. Dobrí ľudia budú mučení, Svätý Otec bude veľa trpieť, rôzne národy budú zničené, ale nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí. Svätý Otec mi zasvätí Rusko, ktoré sa obráti na vieru a svetu bude dopriaty mier. (Obrátenie Ruska na katolícku vieru je kľúčové. Dnes však nie je možné zasvätiť Rusko, lebo Cirkev neučí evanjelium, neučí pravdu, že iba skrze Cirkev katolícku je možná spása, miesto toho rešpektuje iné náboženstvá, čím ich pripravuje o nebo, pretože mimo Krista a Jeho Nevestu spása neexistuje!)

 

Hlboký dojem na Hyacintu – koná mnohé obety za hriešnikov, aby nešli do pekla!

 

Najdôstojnejší pán biskup, v poznámkach, ktoré som Vám poslala po prečítaní knihy o Hyacinte, som Vám už povedala, ako veľmi na ňu zapôsobili určité veci z tajomstva. Bolo to naozaj tak. Videnie pekla napĺňalo Hyacintu takou hrôzou, že všetky skutky kajúcnosti a sebazaprenia sa jej zdali ničím, len aby mohla zachrániť niekoľko duší pred peklom.Teraz teda odpoviem na otázku, ktorú mi kládli ľudia z rôznych strán.

Ako je to možné, že Hyacinta, ktorá bola ešte taká malá, sa dala tak hlboko preniknúť duchom sebazáporu a pokánia a chápala ho? Myslím si, že to bola predovšetkým zvláštna milosť, ktorú jej Boh udelil skrze Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, a po druhé myšlienka na peklo a nešťastie duší, ktoré tam prichádzajú.

Niektorí ľudia, aj zbožní ľudia, nechcú o pekle hovoriť deťom, aby sa nevyľakali; Boh však neváhal ukázať peklo trom deťom, z ktorých jedno malo iba šesť rokov, hoci veľmi dobre vedel – ak to možno tak povedať – že by mohli zomrieť od hrôzy. Hyacinta sa často posadila na zem alebo na skalu a zamyslene povedala:

„Peklo! Peklo! Ako je mi ľúto duší, ktoré prídu do pekla! A ľudia tam horia zaživa ako drevo v ohni!”

Celá rozochvená si pokľakla, zopäla ruky a modlila sa, ako nás to naučila Panna Mária: „Ó môj Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa a priveď do neba všetky duše, najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.” (Fatimská modlitba k ružencu)

 

Teraz porozumiete, najdôstojnejší pán biskup, prečo som mala dojem, že posledné slová tejto modlitby sa vzťahujú na tie duše, ktoré sú vo veľkom a bezprostrednom nebezpečenstve zatratenia. Hyacinta zostávala dlho na kolenách a opakovala túto modlitbu. Niekedy volala mňa alebo svojho brata (vyzeralo to, ako keby sa prebúdzala zo sna):

„František! František! Nechcete sa so mnou modliť. Musíme sa veľmi veľa modliť, aby sme zachránili duše pred peklom! Tak veľa ich tam príde! Tak veľa!

Inokedy sa pýtala:

 

„Prečo Panna Mária neukáže peklo hriešnikom? Keby ho videli, viac by nehrešili, aby tam neprišli. Musíš povedať tej Panej, aby ukázala peklo všetkým týmto ľuďom (myslela na tých, ktorí boli v čase zjavenia na Cova da Iria), uvidíš, že sa obrátia.”

Neskoršie sa ma trochu namrzene opýtala:

„Prečo si nepovedala Panne Márii, aby ukázala tým ľuďom peklo?”

„Zabudla som”, odpovedala som.

„Ani ja som na to nemyslela”, povedal smutne.

Niekedy sa ma pýtala:

„Akých hriechov sa títo ľudia dopúšťajú, že prídu do pekla?”

„Neviem! Asi nechodia v nedeľu do kostola, kradnú, nepekne rozprávajú, kľajú alebo sa rúhajú.”

„A za také jedno slovo prídu do pekla?”

„Zaiste, to je hriech!”

„Čo by sa stalo, keby mlčali a išli na omšu? Ako je mi tých hriešnikov ľúto! Keby som im mohla ukázať peklo!”

Niekedy sa ku mne náhle pritúlila a povedala mi:

„Idem do neba, ale ty zostaneš tu. Ak ti Panna Mária dovolí, povedz všetkým, čo je peklo, aby už nehrešili a neprišli tam.”

Inokedy sa zamyslela a povedala:

„Toľko ľudí príde do pekla! Toľko ľudí v pekle!”

Aby som ju upokojila, povedala som jej:

„Nemaj strach, ty predsa pôjdeš do neba.”

„Áno”, povedala pokojne, „ale chcela by som, aby tam prišli všetci ľudia.” Keď za pokánie nechcela nič jesť, povedala som jej:

„Hyacinta, jedz predsa!”

„Nie! Prinesiem túto obetu za hriešnikov, ktorí príliš jedia.”

Keď už bola chorá a išla niekedy na svätú omšu, povedala som jej:

„Hyacinta, nechoď, veď nemôžeš. Dnes predsa nie je nedeľa!”

„To nevadí! Idem za hriešnikov, ktorí nejdú ani v nedeľu.”

Keď počula hrubé slová, ktoré niektorí ľudia priam vystatovačne používali, zakryla si tvár rukami a volala:

„Môj Bože! Títo ľudia nevedia, že môžu prísť do pekla, keď tak hovoria: Odpusť im, Ježišu, a obráť ich! Iste nevedia, že tým urážajú Boha! Ako ma to bolí, môj Ježišu! Prosím ťa za nich!”

A opakovala modlitbu, ktorú nás naučila Panna Mária:

„Ó môj Ježišu, odpusť nám, atď.”

 

Luciin pohľad späť – Najťažšie hriechy za ktoré ľudia idú do pekla sú sexuálne!

 

Tu mi, najdôstojnejší pán biskup, niečo napadlo. Často sa ma pýtali, či azda Panna Mária v niektorom zjavení, nenaznačila, aký druh hriechov Boha najviac uráža. Hovorí sa totiž, že sa Hyacinta v Lisabone zmieňovala o hriechu nečistoty. (Aj keď Hyacinta ešte nepoznala ako dieťa plnosť tohto hriechu keďže bola dieťa, určite tušila o čo ide.) Hriechom nečistoty je smilstvo, cudzoložstvo, chlípnosť, pornografia, erotika, masturbácia, sexuálne snívanie, homosexualita, perverznosť, vyhľadávanie sexuálnej rozkoše vo filmoch či v obrazoch. Svätý Pavol hovorí, že každý hriech je mimo tela, ale nečistota je najťažším hriechom, lebo je proti samotnému telu. A inde hovorí, že takíto ľudia, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho. A inde píše, že Boh vydáva ľudí, ktorí mu neveria, aby prepadli nečistote tela – teda ateizmus je hlboko ponorený v hriechu nečistoty, ale aj vlažné alebo falošné kresťanstvo, keď kresťan koná takúto ohavnosť, mal by zvážiť svoju vieru ako na tom je, či je v Cirkvi, či ovláda svoju katolícku vieru, či sa veľa modlí, aby Boh odňal od neho hriech nečistoty.

 

Niekedy sa ma na to pýtala; teraz si však myslím, že pravdepodobne v Lisabone mohla túto otázku položiť Panne Márii, a že tak jej bol tento hriech naznačený.

 

Nepoškvrnené Srdce Panny Márie

 

Zdá sa mi teda, najdôstojnejší pán biskup, že som Vám týmto vyjavila prvú časť tajomstva. Druhá časť sa týka úcty k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Už v druhej správe som Vám oznámila, že 13. júna 1917 mi Panna Mária povedala, že ma nikdy neopustí a že jej Nepoškvrnené Srdce mi bude útočišťom a cestou, ktorá ma povedie k Bohu. Pri týchto slovách roztvorila ruky, z ktorých vychádzali lúče svetla, ktoré nám prenikali až do hrude. Zdá sa mi, že to svetlo malo toho dňa účel vliať nám najmä poznanie a neobyčajnú lásku k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie; podobne, ako sa to stalo v iných dvoch prípadoch, týkajúcich sa však samotného Boha a tajomstva Najsvätejšej Trojice. Od toho dňa sme cítili v srdci ešte silnejšiu lásku k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Hyacinta mi občas povedala:

„Tá Pani povedala, že jej Nepoškvrnené Srdce bude tvojím útočišťom a cestou, ktorá ťa povedie k Bohu. Neteší ťa to? Ja veľmi milujem jej srdce! Je také dobré!”

Potom, ako nám v júli zverila tajomstvo, ktoré som už vyjavila, že Boh chce zaviesť vo svete úctu k jej Nepoškvrnenému Srdcu, a aby zabránil budúcej vojne, bude žiadať o zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu a o zmierne sväté prijímania na prvé soboty mesiaca, povedala mi Hyacinta, keď sme o tom rozprávali:

„Tak veľmi ma mrzí, že nemôžem ísť na sväté prijímanie za zmierenie hriechov, ktoré sú spáchané proti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie!”

Tiež som už povedala, že medzi strelnými modlitbami, ktoré nám odporúčal P. Cruz, si Hyacinta zvolila túto: „Sladké Srdce Márie, buď mojou spásou.” Keď sa ju modlila, často, v prostote svojho srdca dodala:

„Tak veľmi mám rada Nepoškvrnené Srdce Márie. Je to srdce našej Nebeskej Matky. Neopakuješ tiež rada: Sladké Srdce Márie, Nepoškvrnené Srdce Márie? Ja to robím tak rada, tak rada!”

 

Často trhala na poli kvietky a spievala pritom podľa nápevu, ktorý si sama vymyslela:

 

„Sladké Srdce Márie, buď mojou spásou! Nepoškvrnené Srdce Márie, obráť hriešnikov, zachráň duše pred peklom!”