Matka ustavičnej Pomoci - Zázračné vypočutia Matky Ustavičnej Pomoci I. Obrátenie protestantov a nevercov

Zázračné vypočutia Matky Ustavičnej Pomoci I. Obrátenie protestantov a nevercov

Tu podávame niektoré príklady zo starších i najnovších čias. Všetky sú z kroník a zápisov arcibratstva P. Márie Ust. Pomoci. Tam sú udané i mená a miesta, kde a kedy sa udalosť stala.

Tu hovoríme hlavne o obráteniach nevercov a inovercov na pravú vieru. Viera je životom duše a dáva duši nadprirodzený život. P. Mária nás vo viere posilňuje, utvrdzuje a pomáha vieru nájsť.

Obrátenie zblúdilých evanjelikov (luteránov)

1. Protestantskí manželia. Istý pán — vyznaním evanjelik — prišiel do kláštora redemptoristov, dal si zavolať kňaza a prosil o radu a útechu. Jeho manželka — tiež evanjelička — ťažko pracovala k pôrodu a už 4 dni strašne trpela. Dvaja lekári, ktorí boli pri nej, nevedeli si rady a čakali smrť. Kňaz dal mužovi obrázok P. Márie Ust. Pom. a poradil, aby ho žene položil na prsia. Muž mu prisľúbil a vrátil sa domov. Za hodinu prišiel plný radosti ku kňazovi späť a oznamoval, že len čo manželka obrázok prijala, šťastne porodila. Je zdravá, i dieťa. Po niekoľkých dňoch prišli obaja, aby sa dali vyučiť v katolíckej viere. P. Mária Ust. Pom. ich vyslobodila nielen z časnej, ale i z večnej smrti.

2. Dve sestry. Luteránske dievča slúžilo v Rakúsku v katolíckej rodine. Vidiac dobrý príklad pánov, obľúbila si katolícku vieru. Keď to videla jej sestra, začala ju preto trápiť. Dievča sa bálo sestry a odkladalo s prestúpením. Vtedy jej nebezpečne ochorela ruka. Keď lekár nevedel pomôcť, obrátila sa k P. Márii Ust. Pom. a začala deviatnik. Súčasne sľúbila, že sa stane katolíčkou, keď sa uzdraví. Len čo skončila deviatnik, bola uzdravená. Znovu však odďaľovala s vyplnením sľubu. Choroba sa vrátila. Konečne išla do kláštora redemptoristov, dala sa vyučiť v katolíckej viere a prestúpila. Uzdravila sa a choroba sa viac nevrátila. Naraz však i jej sestra začala dobre zmýšľať o katolíckej viere. Vstúpila raz do katolíckeho kostola, kde sa práve odbavovali služby Božie. Natoľko ju dojali, že sa rozhodla stať sa katolíčkou. Nasledujúcu noc videla P. Máriu, ako ju pozýva k sebe. Keď precitla, obnovila predsavzatie stať sa katolíčkou. Ale až choroba ju k tomu donútila. Potom už neodkladala a pred obrazom P. Márie Ust. Pom. zložila vyznanie viery.

Ateisti

3. Neverecká pani. V Paríži žila bohatá pani, ktorá sa celkom oddala zmyselnosti a tak stratila i vieru. Raz navštívila hrob svojich rodičov v Pere Lachaise a vkročila zo zvedavosti i do kaplnky redemptoristov. Tam iba náhodou pozrela na obraz P. Márie Ust. Pom. V tej chvíli ako by bola oslepená, nevedela, čo robiť. V pomykove hľadá dvere, aby vyšla von. Otvorí dvere a nie je na ulici, ale na chodbe, kde sa spovedá. Prítomný kňaz sa jej pýta, či sa chce spovedať. „Nie, nechcem. Ja nič ne verím, tým menej v spoveď. Neviem však, kade von, som celá zmätená." „Nuž pamätajte, že ste v príbytku P. Márie Ust. Pom., ona vás chce za chrániť. Vy sa musíte spovedať." „Nie, na nijaký spôsob. Veď som povedala, že nič neverím" — a začala vyratúvať svoje námietky. Kňaz však hovoril: „Poznám spôsob, ako iných poučiť. Keď chcete, poradím vám a iste vám prestanú všetky pochybnosti. Prosím vás iba o to, aby ste sa modlili k P. Márii Ust. Pom." Po dlhom prehováraní zvolila. O niekoľko dní prišla zmenená. Pochybnosti prestali, naučila sa zasa veriť. Jej obrátenie bolo pravé a ozajstné.

4. Žena, chcem byť zasa kresťanom. Istý pán sa zaprisahal so svojimi kamarátmi, že chce žiť a zomrieť bez sv. sviatostí. Zato ich P. Boh potrestal. Hoci všetci štyria boli v najlepších rokoch, nežili dlho. I on upadol do ťažkej choroby. Keď sa piemontské vojsko zmocnilo Ríma, tak sa tešil z toho vo svojej nenávisti proti Cirkvi, že sa mu choroba zhoršila. Nadarmo prosila manželka, aby sa dal zaopatriť. Bol takým nevercom, že si pri posteli zavesil revolver a hovoril, že len čo kňaz vkročí do izby, hneď ho zastrelí. Okrem rodičov, manželky a dietok sa zaň modlila istá osoba, ktorá mu bez jeho vedomia položila pod vankúš obrázok P. Márie Ust. Pom. Od toho času sa na ňom javili známky polepšenia. Jedného dňa zavolal k sebe manželku a hovoril: „Žena, chcem byť zasa kresťanom. Vyspovedám sa." Zavolali kňaza. Chorý sa skrúšene vyspovedal. Skôr ako prijal Najsv. Sviatosť, chcel napraviť dané pohoršenie. Preto diktoval kňazovi, nedbajúc ľudských ohľadov, odvolanie a prosil všetkých za odpustenie. Kajúcne zomrel.

Baptisti a anabaptisti

5. Anabaptistka. 

Istá stará žena bola z celej duše oddaná bludnej sekte anabaptistov. Beda tomu, kto by sa bol odvážil hovoriť o katolíckej Cirkvi a o viere! Táto žena ťažko ochorela. K jej posteli sa zišli katolícki príbuzní. Medzi nimi bol vnuk, ktorý konal cestu 8 hodín a ustavične sa modlil Zdravas Mária k P. Márii Ust. Pom., aby sa stará matka obrátila. Tomu však boli na prekážku predsudky chorej aj ich odpadlých príbuzných. Vnuk sa však nebál. Smelo sa jej pýtal, či by nechcela zomrieť ako katolíčka. Najsamprv nedala odpovede. Premýšľala. Katolícki príbuzní sa teraz tým viac utiekali k P. Márii Ust. Pomoci a boli vypočutí. Stará matka sa naraz obrátila k vnukovi a hovorila: ,,Choď k p. farárovi a povedz mu, že chcem byť katolíčkou." Kňaz prišiel, poučil chorú a po odprisahaní bludu prijal ju do Cirkvi. Potom prijala sv. sviatosti a už večer zomrela šťastná a blažená.

Neverec voľnomyšlienkár

6. Som tvoja dobrá matka. 

Istý mladý človek sa celkom pokazil čítaním nevereckých kníh a zlou spoločnosťou. Stal sa nevercom, voľnomyšlienkárom. Bol bez vyznania. Rúhal sa Bohu, tupil všetko sväté, prenasledoval sv. Cirkev a kňazov. Príbuzným hovoril: „Nebuďte blázni! Niet Boha, niet nesmrteľnej duše. Sprostý, kto sa bojí pekla. Cirkev musíme zničiť, kňazov zabiť, Božie a cirkevné prikázania spáliť a potom bude dobre." O modlitbe nechcel ani počuť, do kostola nechodil, sv. sviatostiam sa smial. Bol oddaný hriechom a náruživostiam všetkého druhu. Manželka namiesto, aby mu bránila v hriechoch, ešte mu pomáhala a v nevere ho utvrdzovala. Aké bolo vychovanie detí, môžeme si predstaviť. Bez Boha, bez náboženstva, iba pre svet a jeho márnosti. Nič nevedeli o Bohu, o anjelovi, o raji a modlitbe.

Tak žil viac rokov v nevere a bezbožnosti. Mal však anjela strážcu a tým bola jeho sestra. Veľa sa zaň modlila, konala deviatniky k P. Márii Ust. Pom. a dávala zaň slúžiť sv. omše na česť P. Márie Ust. Pom. A bola vypočutá. Brat začal byť vo svojej nevere nespokojný. Raz sa odvážil ísť do kostola. Tam videl obraz Matky Ustavičnej Pomoci. Keď naň pozrel, zdalo sa mu, že P. Mária naň pozerá a hovorí mu: „Ja som tvoja dobrá matka, prečo predo mnou utekáš?" Tie slová boli mečom do jeho srdca a celkom ho premenili.

Ešte toho istého dňa prespytoval dôkladne svoje svedomie, vyhľadal kňaza, ktorému sa úprimne vyspovedal z celého života. Kňaz ho po učil, potešil a dokonale pomeril s Bohom. Na pamiatku mu dal obrázok P. Márie Ust. Pom. Šťastný kajúcnik bol od radosti bez seba. Keď prišiel domov, s radosťou ukazoval žene a deťom obrázok P. Márie a hovoril: ,,Táto je teraz moja a naša dobrá matka, tú musíme všetci ctiť a milovať." Potom kúpil veľký obraz P. Márie Ust. Pom., dal ho do krásneho rámu a ozdobil ním svoj príbytok. Pred týmto obrazom učil svoje deti poznať Boha a modliť sa. Robil to s takou pobožnosťou, že sestra, ktorá mu obrátenie vyprosila, často od radosti plakávala. Tak našiel v láske k P. Márii pokoj, ktorý v nevere márne hľadal.

7. Chcem zomrieť, ako som žil. Istý bohatý človek viedol veľmi hriešny život. Stratil vieru a svojou neverou sa verejne chválil. Aby mohol voľnejšie užívať svet, vzal všetky peniaze, čo mal, opustil ženu a deti a odišiel do Ameriky. Tam v krátkom čase všetko premárnil. Ako žobrák sa vrátil domov. Obec ho musela živiť. Žil v chudobe a biede, ale nie dlho. Ochorel na smrť. Nikto ho nechcel opatrovať, lebo si ho zošklivili pre jeho bezbožnosť a neveru. Preto musel byť rád, keď ho milosrdné sestry prijali do nemocnice.
V nemocnici však čakala naň milosť. Jeho obrátenie bolo ťažké a zdalo sa byť nemožné. Pohŕdal všetkou láskou a útrpnosťou opatrovníc a nenávidel katolícku vieru a kňazov. Keď mu dohovárali, aby sa obrátil, odpovedal: „Chcem zomrieť, ako som žil. Ako voľnomyšlienkár som žil. tak chcem i zomrieť." Choroba sa zhoršovala. 

Vtedy sa nad ním zmilovala P. Mária Ust. Pom., ku ktorej sa rehoľnice modlili. Predstavená raz hovorila: „Ten človek nechce ani ústa utvoriť, aby sa pomodlil aspoň Zdravas. My však ho k tomu donútime." Potom vrúcne prosila P. Máriu o pomoc. Keď sa domodlila, išla k chorému. Bol v dobrej nálade. Dodala si odvahy a prosila ho, aby sa s ňou pomodlil Zdravas. Chorý neodporoval. Týmto víťazstvom povzbudené, zvolali sestry: „Už sa modlil, už je dobre! Matka Ust. Pom. dokáže, že nikto k nej nadarmo nevolá." Raz si zavolal chorý k sebe syna. Keď prišiel, povedal: „Zavolaj mi kňaza, chcem sa vyspovedať." Kňaz s radosťou prišiel. Hriešnik plakal od ľútosti a prosil všetkých o odpustenie. Zomieral šťastne. Pri
smrti bozkal sv. ruženec a škapuliar i obrázok P. Márie Ust. Pomoci.