Matka ustavičnej Pomoci - Zázračné vypočutia Matky Ustavičnej Pomoci II. Choroby a iná pomoc

P. Mária Ustavičnej Pomoci našou sladkosťou

Už Jób nariekal, že život na zemi je samá horkosť a plač. Sme podrobení biedam, utrpeniam tela i duše. Bieda a bolesť, utrpenie a zármutok, opustenosť a prenasledovanie sú naším dedičstvom od kolísky. Ale nenariekajme! Boh nám dal matku, ktorá nám osladí všetky horkosti. Je to Matka Ust. Pomoci. Ona pomôže nám, ako pomohla mnohým.

1. Matka Ust. Pom. neopustí. 

Na istej misii navštívil misionár starého pána, ktorý už dlho ležal a pripravoval sa na smrť. Lekári vyhlásili, že mu niet pomoci. Misionár tešil umierajúceho, ako vedel a mohol a nakoniec mu sľúbil, že ho odporučí Panne Márii Ustavičnej Pomoci a poprosí aj iných, aby sa za neho modlili. Hovoril: „Milý priateľ, nestrácajte dôveru! Keby vás ľudia opustili, P. Mária vás neopustí. Začnite ešte dnes deviatnik k Matke U. Pomoci a my v kláštore sa budeme modliť s vami. Tu máte posvätený agnuštek P. Márie Ust. Pom. Modlite sa s dôverou a keď budete za deväť dní uzdravený, oznámte to v časopise Matky Ust. Pom." Toho istého večera začali deviatnik a už sa javili účinky. Chorý, ktorý nemohol spať, spal veľmi dobre. Ráno prišiel pán kaplán a keď videl, že je chorému lepšie, hovoril: „Ako vidím, P. Mária Ust. Pom. už začala svoje dielo, ona ho i dokončí. Majme len pevnú dôveru!" Pani hovorila: „Áno, škoda, že sme tento prostriedok nepoužili už dávno!" Pokračovali v deviatniku s rastúcou dôverou. Posledný deň deviatnika bol pán natoľko zdravý, že sa mohol venovať svojmu povolaniu. 

2. Navráť mi moje očká!

Raz slávili redemptoristi deväťdňovú pobožnosť k Matke Ustavičnej Pomoci, ktorej sa zúčastnilo celé mesto. Prišla tam aj matka so 7-ročným chlapcom, ktorý stratil pri kiahňach zrak. S plačom prosila P. Máriu Ust. Pomoci o zmilovanie a hovorila svojmu dieťaťu: „Volaj k P. Márii, aby ťa uzdravila!" Chlapec poslúchol, pozdvihol svoje rúčky a hlasité zvolal: „Ó, Matka Ust. Pom., zmiluj sa nado mnou a vráť mi moje očká!" Len čo tak zvolal, už radostne vykríkol: „Mamička, ja vidím P. Máriu! Ó, aká je krásna! Vidím i teba i svoje ruky!" Uzdravený chlapček sa stal predmetom zvedavosti. Každý ho chcel vidieť a on všetkým hovoril: „Matka Ust. Pomoci ma uzdravila. Povedal som jej, vráť mi moje očká, a už som bol zdravý!"

3. Bol potešený. 

Istý rehoľný kňaz písal: Ako študent nebýval som zdravý. Hoci som ustavične neležal, jednako som nemohol študovať. Celé moje telo bolo ochromené. Nemohol som sa sám ani obliecť, ani posadiť. Pre hrozné bolesti som nemohol spať. Všetko opatrovanie a lieky, kúpele a elektrizovanie nemalo výsledok. Stav sa tak zhoršil, že každú chvíľu čakali smrť. Mojej duše sa zmocnila malomyseľnosť, keď mi lekár hovoril: „Nechajte štúdiá a choďte domov, pre bohoslovie nie ste súci!" Keď ma milosrdná sestra tešila, povedal som jej: „Mňa už nič na svete neteší" Onedlho som dostal od známeho kňaza obrázok P. Márie Ust. Pomoci, ktorý sa mi veľmi páčil. Dôvera k tejto dobrej Matke rástla vo mne každým dňom. Jej som obetoval celé svoje srdce a prednášal svoje prosby. Urobil som sľub, že keď sa uzdravím, vstúpim do kláštora. Začal som ešte s jednou zbožnou osobou deväťdňovú pobožnosť za uzdravenie. 8. marca som mal také strašné bolesti, že ctih. sestra sa pýtala lekára, kedy zomriem. Bol to šiesty deň pobožnosti, ale aj posledný mojich bolestí. V noci som zaspal a spal som až do 4. hodiny. O 4. hodine ma prebudila milosrdná sestra, aby som užil liek. Hovoril som jej: Ó, keby ste ma boli nechali spať. Mal som taký krásny sen. Počul som, ako mi niekto hovoril: Nepochybuj, ale buď dobrej mysle a dôveruj! Vtom som sa prebudil, Zaspal som opäť a zasa som počul slová: Všetku svoju nádej vlož do mňa a nepochybuj, buď verný svojmu sľubu a budeš zdravý! Prebudím sa a dvíham sa na posteli bez všetkej pomoci na podiv všetkých chorých i prítomnej rehoľnice. Hľadám osobu, ktorá mi to hovorila. Vtom ste ma prebudili. Škoda toho krásneho sna! — Ale len čo som to povedal, prišlo mi na myseľ: Veď ty si zdravý! A naozaj som necítil nijakých bolestí. Pokúsil som sa vstať a hľa, na podiv všetkých som vstal bez cudzej pomoci a bol som zdravý. Po dlhom čase som sa mohol sám obliecť a chodiť. Ponáhľal som sa do kaplnky poďakovať sa najsv. Matke. Teraz som celkom zdravý.

4. Sklamaný paša. 

Istý bohatý človek v Carihrade mal peknú dcéru. Táto sa zapáčila tureckému pašovi. Preto chcel otec mesto čím skôr opustiť, ale potom celú vec odporučil P. Márii Úst. Pom. Jej krásny obraz mal vo svojej izbe. Raz v noci počul hrmot v druhej izbe. Vstal a pozeral, či tam niekto nie je, nikoho však nevidel. Išiel teda k obrazu P. Márie Ust. Pom., aby ho pozdravil a vidí, že sklo na obraze je puknuté. „To ma P. Mária upozorňuje, aby som utiekol", myslel si. Hneď zobudil rodinu a ešte tej noci utiekli do Smyrny. Neskoršie sa dozvedel, že tej noci dal paša obkľúčiť dom a keď videl, že utiekli, strašne zúril a sľuboval pomstu. Vo svojej náruživosti ich hľadal, kým ich nenašiel. Istého dňa videl ho otec, ako obchádza dom. Zakázal dcére vychádzať z domu. V noci počul veľký buchot v izbe. Išiel ta a hľa! Obraz spadol s múru, ale nič sa mu nestalo. Bolo to nové napomenutie. Vzal cenné veci, zobudil rodinu a utiekol na loď, ktorá práve mala ísť do Sýrie. Loď sa neplavila ešte ani pol hodiny, keď videli vychádzať z mesta plameň. To je neďaleko nášho príbytku, hovoril otec. A bol to ich dom, ktorý paša zapálil. P. Mária ich zachránila.

5. Zaplatená zmenka. 

Istej zbožnej rodine bola doručená zmenka na 3000 frankov, splatná do 10 dní. Odkiaľ však vziať toľko peňazí? Matka hovorila: „Deti, nezúfajme a začnime hneď deviatnik k P. Márii Ust. Pom.!" Všetci súhlasili a horlivo sa modlili. S pobožnosťou však boli skoro pri konci a pomoc neprichádzala. Druhého dňa mala byť zmenka zaplatená a oni mali sotva polovicu. „Čo z nás bude?" nariekali nezaopatrené dcéry. „Naša budúcnosť je zničená!" Matka však hovorila: „Deti, chráňme sa malomyseľnosti! Uvidíte, že P. Mária Ust. Pom. nám pomôže! Zajtra pôjdeme na sv. prijímanie a na sv. omšu na jej česť." Po sv. omši celý zástup kupcov a zákazníkov stál pred obchodom. Predaj išiel veľmi dobre. O druhej hodine prišiel nemilosrdný veriteľ po svoje peniaze. Dostal žiadanú sumu a ešte zvýšilo 200 frankov. P. Mária Ústa vičnej Pomoci pomohla.

6. Darček rehoľnice. 

Mníška dala trom robotníkom, ktorí robili nebezpečnú prácu, po agnušteku Panny Márie Ust. Pom. Jeden z nich, 70-ročný muž, prijal darček s vďačnosťou. Druhí dvaja sa smiali a považovali to za nedôstojné človeka prikladať takým maličkostiam zvláštnu moc. Niekoľko dní pracovali všetci traja na streche domu. Odrazu sa lešenie pod nimi prelomilo a oni so strašným krikom padali dolu. Aký však rozdielny bol ich pád. Jeden bol hneď mŕtvy, druhý zošalel a tretí 70-ročný, ktorý mal posvätený agnuštek, nebol vôbec poranený. S vďačnosťou to rozprával svojej manželke. Tá hovorila: „Vidíš, tak zázračne ťa P. Mária zachránila, buď jej vďačný!" S vďačnosťou pozeral na agnuštek P. Márie Ust. Pom. a kropil ho svojimi slzami.

7. 36 hodín v bezvedomí 

Dievča bolo so svojím bratom v lese. Chceli podrezať veľký strom. Strom sa naraz zvalil a padol celou ťarchou na dievča. Pritom ho zasypalo kamenie i hlina, takže bolo vidieť iba nohy. 8 mužov pol hodiny pracovalo, aby ho vytiahli. Zdalo sa mŕtve. Lekár zistil v ňom ešte život, avšak povedal: „Keď neumrie cestou domov, večera sa iste nedočká." Bolo 11 hodín predpoludním. Cez celých 36 hodín bolo v bezvedomí. Jeho nešťastná matka začala vzývať P. Máriu Ust. Pom. a sľúbila, že ak dcéra vyzdravie, vykoná púť k jej milostnému obrazu. A hneď v tej chvíli chorá, bola ako nadprirodzenou silou prebudená, otvorila oči a cítila sa až na malú bolesť v nohe zdravá. A o niekoľko dní pracovala zasa, ako by sa nič nebolo stalo. Lekár ani nechcel veriť svojim očiam a zvolal: „To je neslýchané a nepochopiteľné!" Ako neverec nevedel si vysvetliť mimoriadne uzdravenie. Matka s dcérou však ďakovali P. Márii Ustavičnej Po moci.

8. Tej pomôže len zázrak. 

Istá žena ochorela na brušný týfus. Odviezli ju do nemocnice. Tam jej bolo ešte horšie. Horúčka stúpala a ona strácala vedomie. Lekár hovoril: „Tej pomôže iba zázrak!" Bol neverec a smial sa zázrakom. Jej matka vidiac, že na svete niet pomoci, obrátila sa k P. Márii Ust. Pom. a s pevnou dôverou, že bude vypočutá, konala deviatnik na úmysel, aby dcére vyprosila zdravie. Výsledok pobožnosti bol veľký. Chorá prišla k sebe
a dostala chuť na jedlo. Na prekvapenie lekárov sa začala uzdravovať a skoro odišla zdravá domov.

9. Bez miesta. 

Istý pán písal: Bol som dlhší čas bez zamestnania, takže v dome nastala bieda. Vo svojej biede a núdzi som začal deviatnik k Panne Márii. Prvý bol bez výsledku. Konal som jeden za druhým. Konečne pri šiestom som sľúbil, keď ma P. Mária vypočuje a ja na druhý deň, dostanem miesto, že toto zázračné vypočutie uverejním. Keď som prišiel z kostola domov, bol na stole telegram, aby som sa hneď vydal na cestu. Druhý deň v tú istú hodinu dostal som i peniaze na cestu. Preto z vďačnosti uverejňujem toto vypočutie.

10. Mladý život zachránený. 

Mladého dôstojníka uštipla pri zbieraní kvetín jedovatá mucha. Ruka mu hneď silne opuchla a do večera sčernela. Lekár hovoril, že sa ruka musí až. od ramena amputovať, ináč že sa nedočká polnoci. Dôstojník bol celkom zúfalý. Ruku si však nechcel dať odrezať, chcel radšej umrieť. Rodičom nepovedal úsudok lekárov. Od hrôzy celkom zbledol. Nejedol nič, nepil a neprehovoril slova. Iba sestre povedal, čo a ako je s ním. „Čakám smrť, do rána budem na večnosti." Bolo to v nedeľu večer. Sestra najprv od ľaku onemela. Potom jej ale prišla na um šťastlivá myšlienka: „Nie, môj brat nesmie umrieť! To P. Mária nesmie dopustiť!" Ponáhľala sa do kostola. Tam sa konala o 7. hodine spolková pobožnosť k P. Márii Ust. Pom. Prišla práve včas. Kazateľ bol ešte v sakristii. S plačom mu oznamovala, čo sa stalo a prosila ho, aby na konci kázne sa s ľudom pomodlil za brata. To sa aj stalo. Kazateľ krátko spomenul nešťastie mladého dôstojníka a vyzval všetkých, aby sa zaň pomodlili. Chorý ležal doma v strašných bolestiach a čakal smrť. Naraz však, asi tak o pol ôsmej cítil, ako by mu niekto železnými zubami trhal všetko mäso od pleca až po prsty na ruke — a hneď sa mu uľavilo. Spokojne zaspal. Spal celú noc a ráno od radosti bez seba vyskočil a volal všetkých, aby sa išli pozrieť, že je zachránený. Ruku mal zaviazanú, nebolela ho však a mohol ňou pohybovať. Išiel k lekárovi. Ten odviazal obväz a zvolal: „Čo sa s vami stalo? To je pravý zázrak. Vaša ruka sa nemohla uzdraviť prirodzeným spôsobom. Také účinky naša prax nepozná." Iba na mieste, kde mucha pichla, ostala hrčka čiernej krvi, ktorú lekár otvoril, vymyl a obviazal. Rana sa zahojila. Tak bol mladý dôstojník zachránený na orodovanie P. Márie Ust. Pom.