Matka ustavičnej pomoci - Zázračné vypočutia z novšej doby I.

Príklady z novej a najnovšej doby I.

1. V Pretorii na misijnej stanici sv. Terézie pôsobí sestra Evangelína. Učí, hrá na organe, opatruje chorých. V 16. roku vstúpila k sestrám sv. Kríža, po troch rokoch ju poslali do Afriky. Už v noviciáte prosila utrpenie a Pán Boh ju vypočul. Musela trpieť plných 12 rokov. Ochorela a lekár zistil týfusovú horúčku. Po šiestich týždňoch horúčka prestala a ona mohla zasa chodiť, avšak zdravá nebola. Bolel ju žalúdok a hlava. Lekár zistil žalúdočný vred. To však nebolo všetko. Istého dňa ju bodla jedovatá mucha do ľavej ruky. Ruka opuchla, dostala otravu krvi. Na druhý deň sa ruka na lakti otvorila. Mäso zbelaselo, potom sčernelo; pritom mala veľkú horúčku. Konečne začal vytekať jedovatý hnis. Za tri mesiace bola ruka plná vredov, mäso odpadávalo, až do kosti i na hlave i na tvári, lebo v krátkom čase choroba prešla na celé telo. Hnilo a vydávalo neznesiteľný zápach. Choroba vnikala i do vnútra. Sestra pľuvala často krv a mala vysokú horúčku. Napokon dostala zapálenie pľúc. Horúčka stúpla na 41 stupňov. Päť ráz bola zaopatrená sv. sviatosťami. Lekár jej 150 ráz vypaľoval rany. Pritom obyčajne upadla do bezvedomia, ktoré trvalo 8—18 hodín. Nakoniec oslepla a krv pľuvala denne. Nemohla ani spať. Dušu pritom trápila opustenosť a zármutok.

P. Hayesa použil Boh na vykonanie zázraku. Navštívil kláštor v Alival North, kde bola sestra Evangelína a odporúčal deväťdňovú pobožnosť k P. Márii Ust. Pom. Denne slúžieval sv. omšu v izbe chorej. Sestry a chovanky obetovali za ňu sv. prijímania. Na siedmy deň upadla do bezvedomia, trvajúceho 8 hodín. Ôsmeho dňa jej bolo veľmi zle. Telo sa podobalo mŕtvej hmote. Ešte horšie jej bolo pri sv. omši. Pri pozdvihovaní volá trpiteľka o pomoc: „Ó, sviatostný Bože, zmiluj sa nado mnou!"

Naraz preniklo choré telo niečo ako elektrický prúd. Bola uzdravená. Necítila bolesť, otvorila oči a videla sv. hostiu, ona slepá. P. Hayes tušil niečo mimoriadneho, preto zbledol a triasol sa na tele. Po sv. omši sa k nej priblížil a vidí, že sestra s úsmevom naň pozerá. Uzdravenie bolo úplné. Prosila, aby mohla ísť do misie. Poslali ju. Uzdravenie sa stalo 31. októbra 1922. Sám lekár ho vyhlásil za zázračné.

2. Z Puchheimu oznamujú túto udalosť. Roku 1909 prišiel František Rodler za obchodom z Prahy do Puchheimu. Vstúpil do kostola redemptoristov a keď tam uvidel obraz P. Márie Ust. Pom., vznikla v jeho srdci veľká dôvera k P. Márii. Preto sa k nej obrátil s dôverou o pomoc vo svojom utrpení. Vyrozprával jej svoj kríž a sľúbil, že nikdy nezabudne na jej dobrodenia. Mal 12-ročnú dcéru, ktorá trpela pre veľké bolesti v nohe. Lekári hovorili, že je to kostná tuberkulóza, že noha musí byť amputovaná. Profesor Jedlička z pražskej univerzity chcel ešte pred operáciou prezrieť kosť röntgenom a odfotografovať ju. Stroj sa však pokazil, a preto operáciu odložili. Keď stroj opravili a nohu prezreli, nenašli na nej nič chorobného, bola celkom zdravá. Otec sa po 8 dňoch vrátil domov a našiel dcéru zdravú. Pýtal sa na čas, kedy jej bolo lepšie, a dozvedel sa, že to bolo vtedy, keď sa modlil pred obrazom P. Márie Ust. Pom. v Puchheime. Dar, ktorý sľúbil, hneď aj poslal. Neskoršie všetko ústne oznámil v Puchheime a potvrdil, že dcéra je zdravá, áno, že je v telocvičnom spolku, ako by nikdy nebola bývala chorá.

3. Vojak z Horného Rakúska dostal za svetovej vojny pred cestou na front obrázok P. Márie Ust. Pom. Dal si ho do knižky, ktorú nosil vo vrecku na ľavej stráne pŕs. 1. marca 1917 ho zasiahol kus granátu, ktorý prerazil knižku, ale zastavil sa na obrázku P. Márie Ust. Pom. List o tom bol uverejnený v novinách.

4. V Casteltermini stala sa 9. marca 1926 táto udalosť: Emanuel Rizzo išiel večer o 10. hodine domov. Pri samej bráne domu ho napadlo niekoľko tulákov. Vystrelili naň. Keď naľakaný mládenec zvolal „Matka, matka!", tu jeden z tulákov povedal: ,,Pomýlili sme sa. To nie je ten, ktorého hľadáme." Vystrelili do vzduchu a utiekli. V tom istom čase mládencova matka, ktorá práve prišla z kázne o mocnej ochrane Panny Márie Ustavičnej Pomoci, modlila sa pred jej obrazom za syna, aby ho Panna Mária zachránila, keby bol v nejakom nebezpečenstve. Len čo skončila modlitbu, počula hlas volajúceho syna. Ponáhľala sa otvoriť bránu. Syn povedal: „Strelili do mňa." Keď sa prebrali z ľaku a pozerali, čo sa stalo, videli, že odev mládenca je na 6 miestach prestrelený, ale jemu sa nič nestalo. Keďže to plným právom pripisovali ochrane P. Márie, oznámili to misionárom a správu potvrdili prísahou. Tým vzrástla v meste láska k Panne Márii Ust. Pomoci natoľko, že sa dalo 1500 ľudí zapísať do arcibratstva P. Márie Ust. Pom. a sv. Alfonza.

5. V Granade. Isté dievča štyri razy smrteľne ochorelo a vždy bolo na orodovanie P. Márie zachránené. Piaty raz ochorelo ešte nebezpečnejšie a malo byť operované. Nakoniec ho však ponechali svojmu osudu. Na orodovanie P. Márie Ust. Pomoci bolo znova uzdravené. Lekári to vyhlásili za veľký zázrak.

6.  V St. Louis za novény r. 1924 bola istá osoba oslobodená od choroby sv. Víta (tanec sv. Víta), ale oznámila to až r. 1928, keď sa choroba viac nevrátila. — Istý muž, ktorý už 40 rokov nebol pri spovedi, sa obrátil na orodovanie P. Márie.

7. Kansas City. Istá žena, iba podľa mena katolíčka, dala si pred operáciou zavolať pastora. Náš páter ju odporučil modlitbám študentiek, ktoré sa každý deň o 11. hodine modlili pred obrazom Matky Ust. Pom. Keď ju navštívil, nechcela ani počuť o zaopatrení. Na druhý deň však sama prosila, aby kňaz prišiel a pomerila sa s Bohom. — Istý otec rodiny na orodovanie P. Márie dostal miesto.

8. Halifax. U sestier „Lásky" bola novicka. Ľavá ruka jej natoľko opuchla, že nebolo rozoznať ani jej tvar. Sám lekár, ktorý ruku od júla 1927 liečil, hovoril, že sa môže vyliečiť iba zázrakom. Novicky so svojou predstavenou začali na česť P. Márie Ust. Pom. deviatnik od 21. do 29. novembra 1927 a spovedník denne mal memento pri sv. Omši a posledný deň slúžil celú sv. Omšu na tento úmysel. 29. novembra večer o 9. hodine zavolali novic-majstrovú k chorej, ktorá cítila veľkú bolesť v ruke, v boku a v prsiach. Zrazu sa začali prsty, ktoré po celé mesiace boli bez vlády, sťahovať, belasá farba sa menila v bielu a konečne pomaly a iste začala prúdiť do ruky a prstov krv. Vtedy priniesli obraz P. Márie Ust. Pom., pred ktorým konali deväťdňovú pobožnosť, do izby a s rozpätými rukami sa modlili modlitbu, ktorú vykonali v novéne. Pritom videli, ako sa opuchlina pomaly, ale očividne stráca. O 9 hodine zmizlo každé znamenie bývalej choroby. Prsty sa pohybovali bez bolesti, voľne a novicka mala toľko sily, že mohla vziať do postihnutej ruky ťažký kríž a pritisnúť ho k ústam. Lekár vyhlásil, že iba Božia všemohúcnosť mohla toto spôsobiť. Na druhý deň začal celý kláštor deviatnik na poďakovanie za uzdravenie. Spis o uzdravení podpísal lekár, primár nemocnice, sestry, spovedník a sám arcibiskup Mac Carthy.

9. V New Orleansi bolo dievča, ktoré mohlo chodiť iba o paliciach. Malo aj veľký vred na tvári, že bolo vidieť zuby. Keď vykonalo deviatnik k P. Márii Ust. Pom. a prijalo sv. sviatosti, sa celkom uzdravilo, ako dokázal röntgen.

10. P. Jakub Barth CSsR rozpráva: Isté dievča ešte nikdy nevidelo obraz P. Márie Ust. Pom. Matka ho často napomínala, aby sa v každom nebezpečenstve utiekalo k P. Márii Ust. Pom. Raz ho chcel na ceste istý skazený muž znásilniť a pripraviť o čistotu. V tej chvíli si dievča spomenulo na napomenutie matky a volalo o pomoc k Matke Ust. Pom. Vtedy sa objavil vo vzduchu obraz Matky Ust. Pom. Chlap sa naľakal a utiekol. Neskoršie videlo dievča obraz P. Márie Ust. Pom. v kaplnke istého kláštora. Spomenulo sa, že ten obraz už videlo. Počulo, že je to obraz P. Márie Ust. Pom. Rozprávalo spomenutú udalosť sestrám a prosilo, aby ho prijali do kláštora.

11. New Orleans. List: Pred 18 mesiacmi, keď som musela ísť na operáciu, modlila som sa k P. Márii Ust. Pom. deviatnik za šťastný výsledok a hneď som bola vypočutá. Vtedy som ešte nebola katolíčka. Po uzdravení som sa však dala vyučiť vo sv. katolíckej viere a zložila som vyznanie viery pred katolíckym kňazom. Teraz, aby som poďakovala P. Márii, konám nový deviatnik. Podpísaná: G. Schneiderová.

12. List: Roku 1929 - bola som už 19 mesiacov chorá a ležala som v nemocnici. Keď som chcela z nemocnice odísť, hovorili mi lekári, že už nikdy nebudem môcť chodiť bez palíc. V tom čase som sa stretla s istou rehoľnicou, od ktorej som počula o deviatniku k P. Márii Ust. Pom. Hovorila, že ho s rehoľnými sestrami vykoná za mňa a povzbudzovala ma, aby som sa modlila spolu s nimi. Vtedy som sestre hovorila, že som narodená v židovskej viere a že katolícku vieru nepoznám. Napomínala ma, aby som si našla kňaza, ktorý by ma vo viere vyučil. Neurobila som to. Keď mi sestra dala ruženec a modlitebnú knihu, nechala som ich ležať. Medzitým som sa viac a viac uzdravovala, takže som palice mohla odložiť. Nepripisovala som však uzdravenie modlitbám rehoľníc. Tri razy ma sestra povzbudzovala, aby som konala deviatnik, ja som však nechcela. V tom čase našla moja priateľka katolíčka u mňa ruženec a modlitebnú knižku. Vysvetlila mi, ako sa treba ruženec modliť. Raz som sa naučila Zdravas a v krátkom čase celý ruženec. Našla som v ňom toľko útechy, že som začala chodiť do kostola. Prvú novénu som robila, aby som dostala miesto, nedostala som však to, čo som žiadala. Začala som druhý deviatnik a sľúbila som, že sa stanem katolíčkou, keď sa vyplní moja prosba. Hneď toho týždňa som miesto dostala. Preto som žiadala byť vyučená vo viere. Už som pokrstená a prijala som sv. prijímanie. Veľmi ďakujem sestre, že mi ukázala cestu ku kňazovi, ktorý ma vyučil vo viere, vďačná som i ľuďom, ktorí sa za mňa modlili. Najviac však ďakujem P. Márii Ust. Pom. Myslím, že nieto šťastnejšieho katolíka na svete odo mňa. B. E. Mac Donaldová

13. List : Dlhý čas som bola chorá na hrdlo. Išla som k lekárovi a ten ustálil zapálenie a hnisanie mandlí. Vykonala som deviatnik k P. Maru Ust. Pom. a prosila som ju, aby mi pomohla a zmenšila moje bolesti. Hoci som pri modlitbách a speve cítila viac bolestí, jednako som sa modlila hlasité a spievala. Na druhý deň bolesť a hnisanie v hrdle prestalo. Išla som hneď k lekárovi, ktorý vyhlásil, že som celkom zdravá. Fred Dekbar.

14. List: Musela som chodiť o dvoch paliciach, lebo som mala jednu nohu kratšiu. Lekári hovorili, že už nikdy nebudem mať obidve nohy rovnako dlhé. Vari pred rokom som začala deviatnik k P. Márii Ust. Pomoci, aby mi vyprosila zdravie. Vykonala som už tri deviatniky. Teraz som začala štvrtý a kým som ho dokončila, kratšia noha dorástla.