Protestanti - Adventisti slávia sobotu miesto nedele - je to správne?

Katolícka Cirkev dostala od Boha výklad učenia, kedy sám Duch Svätý uzákoňoval v Cirkvi dogmy. Tieto dogmy spadajú do oblasti jednoduchej viery, nie do rozumovania. Reformátorom sa to nepáčilo a tak odstránili nadprirodzeno a nahradili to dôkazmi rozumu. Tento vývoj sa nezastavil, keď v ďalších storočiach sa postupne úplne vytratili Božie divy a nahradili sa rozumovým výkladom. Aj preto dnes samotní ,,kresťania” neveria v peklo čoby prežitok, stvorenie sveta sa chápe v zhodne s evolúciou, zázraky a divy sa popierajú, pretože vtedy ľudia boli údajne tak primitívni, že jednoduchý div nedokázali vedecky vysvetliť.

 

A práve dogmy sú článkami viery, ktoré presahujú vedu a presahujú rozum a tak reformátori a ich potomkovia, tieto dogmy jednoducho odstránili. Jednou zo základných právd v katolíckej Cirkvi je Pánov deň – nedeľa. Reformátori z určitého smeru, sa však vrátili k sobote.

 

Prečo to tak je? Pretože nechápu tajomný Cirkevný výklad Písma (mystagógiu), oni si vymysleli svoj výklad, založený na rozume.

 

Poďme sa pozrieť na Cirkevný výklad a jeho pramene ohľadom soboty.

 

Aby sme chápali Cirkev a jej výklad, musíme sa pozerať na všetko skrze Krista Pána. Keď Pán Ježiš učil davy na vrchu, ľudia hovorili, že učí ako ten, kto má moc, nie ako ich zákonníci. To hovorili jednoduchí ľudia, ktorým sa výklad páčil. No v Písme stojí aj to, že ľudia žasli nad Jeho učením a práve toto slovo žasli sa dá preložiť aj inak – boli až zdesení, preľaknutí z Jeho učenia.

 

Prečo by mali byť ľudia preľaknutí – hlavne znalci zákona Mojžišovho?! Pretože náš Pán nielenže vykladal zákon, On ho dokonca ukazoval v plnosti. Aj preto čítame v Písme často vety ktoré Pán hovoril – Otcovia vás učili toto – ALE – Ja vám hovorím.

 

To – Ja vám hovorím – naozaj mnohých učencov zákona vydesil a preľakli sa! V ich myslení totižto vznikol hneď rozpor. Mojžišov zákon bol zákonom z neba, ktorý Mojžiš zapísal a nemohlo sa na ňom nič meniť alebo upravovať. Ak židovský učenec počúval nášho Pána, je len pochopiteľné že bol preľaknutý, a tak mnohí učenci odporovali Ježišovi a jeho reči. Prečo?

 

Ježiš totižto učil spôsobom, ktorý by sme dnes mohli nazvať – liberálnym! Liberálny výklad dneška je však úplne vzdialený výučbe Ježiša, v niečom je však podobný. Pán Ježiš totižto nabúral Mojžišov zákon a akoby ho zľahčoval, čo je znak liberalizmu – zľahčiť veci, povoliť napnutým veciam a začať vykladať voľne. No náš Pán nepriniesol liberalizmus akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať – on nezľahčil veci ohľadom viery, niekedy sa nám môže skôr zdať, akoby pritvrdil.

 

Keď sa študovaní rabíni preľakli nad Ježišovým výkladom bolo to preto, lebo ak On vykladal zákon po novom, alebo dokonca zákon dopĺňal, znamenalo by to iba dve veci.

 

1. Zákon meniť nemal nikto právo a tak tento človek bol pre nich bludár, ktorý sa stavia na roveň Boha. Nie je divu, že zákonníci a farizeji Ježiša odsúdili, pretože ho považovali za heretika, za falošného proroka, pretože sa zahrával z ich najvzácnejšou vecou – tórou – na ktorej celý Izrael stál a z nej žil.

 

2. No taktiež v ich srdciach sa musela objaviť aj druhá otázka – kto je tento človek, ktorý tak brilantne vykladá a dopĺňa zákon?! Nemohol by byť rovný Bohu – nemohol by byť Boh sám? Toto sa v každom zákonníkovi objavilo, ale zavrhol to ako najväčšie možné rúhanie. Vidíme to v dome, kde cez strechu spúšťajú na lanách ochrnutého človeka a náš Pán najprv hovorí – odpúšťajú sa ti hriechy! Znalci zákona sú hneď v srdci preľaknutí a pobúrení – kým sa tento robí – veď odpúšťať hriechy môže iba Boh! Ani ich nenapadlo, že by Pán Ježiš mohol byť Boh, no určite sa tu táto myšlienka našla a mnohí učenci ako to neskôr vidíme, nasledovali napokon Pána.

 

My si musíme všimnúť zaujímavú vec. Dnes keď počúvate výklady Písma počnúc protestantmi, končiac mnohými liberálnymi exegétmi, ich výklad je bez Ducha Božieho, je to surový výklad – neopracovaný, nepremodlený cez Ducha Svätého a aj preto začne človeka takýto výklad unavovať. Naproti tomu výklady Cirkevných Otcov sú svieže až podnes a k týmto výkladom sa obracajú všetky generácie kresťanov, vrátane protestantov – prečo? Pretože vtedy ľudia meditovali, rozjímali dlhé dni, niekedy aj mesiace či roky, pokiaľ im Duch dal nahliadnuť k podstate toho čo je napísané. V dnešnej digitálnej dobe je to o odpisovaní jedného teológa od druhého, chýba tam modlitba, zápas o pochopenie Božieho Slova.

 

Pozrime sa teda na pre-rozjímané výklady toho, čo sa dnes už takmer zabudlo a nikde sa to neučí.

 

Pán Ježiš keď učí – otcom bolo povedané, ale Ja vám hovorím – to, že On napĺňa zákon spôsobom, ktorý si dnes sotva kto všimne. On napĺňa totižto zákon sám na vlastnom tele, ako to Písmo cituje. Čo to ale znamená?

 

V spore o sobotu mu zákonníci vyčítajú, že vlastne potupil ich veľmi dôležitú súčasť života – zneváženie sabbatu. Pre Izraelitov bol totiž sabbat posvätný z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom bolo to, že Boh odpočíval v posledný deň – teda v sobotu. My si musíme prehodiť trochu dni, aby sme chápali to, že nedeľa je prvým dňom v týžni v ich ponímaní a sobota posledným. Sabbat je nielen čas odpočinku, ktorý mnohé pohanské národy ani nemali a pracovali sedem dní v týžni – ale je to aj stretnutie sa s Bohom a Božím slovom v synagóge. Taktiež sabbat zbližoval rodinu, kedy práve v sobotu sa všetci zišli, spoločne jedli, spoločne sa modlili – proste všetky veci boli v sobotu na správnom mieste tak, ako to má byť. A tu náš Pán sobotu ,,zliberalizoval”, k tomu ukázal na Dávidovi ako porušil zákon Mojžiša, keď jedol posvätné chleby, ako sa ľudia starajú o zvieratá aj v sobotu – čo samozrejme prilial zlosti zákonníkom, ktorí nehľadeli na lásku k blížnemu, ale tvrdo zachovávali zákon.

 

Pán Ježiš však ide ešte ďalej – do podstatného bodu svojej reči keď napokon hovorí – Syn Človeka, je Pánom aj nad sobotou.

 

Čo si o tomto mohli pomyslieť rabíni? Absolútne nechápali čo chce týmto tento človek povedať a neustále sa s týmto problémom, v celých evanjeliách stretávajú.

 

A tu sa dostávame k podstatnému bodu toho, čo vlastne menil náš Pán v učení Izraelitov. On prináša nový zákon, novú tóru – to všetci dobre vieme. Ale čo je týmto novým zákonom? Náš Pán Ježiš Kristus sám!!!

 

Keď Pán hovorí, že je Pánom nad sobotou, znamená to – že sobota stráca význam, pretože nastupuje Kristus, čoby nový zákon. Niekto by mohol namietať, že Pán priniesol nový zákon, ale pravda je taká, ktorá sa dnes akosi zabudla – sám Pán je nový zákon! On nahrádza sobotu samým sebou a prečo? Pretože – Božie slovo zostúpilo na zem a prebývalo medzi nami!

 

Uvedomujeme si vôbec, čo znamená úvod Jánovho evanjelia? Živá tóra, živý zákon zostúpil na zem a prebýval medzi nami. Samotné Božie slovo prebývalo medzi nami a my sme na Neho hľadeli ako na človeka!

 

Aj preto sa nie je čo diviť, keď Máriu Matku Božiu, Cirkev volala od počiatku novou Archou Zmluvy. V starej Arche bolo slovo napísané na studených kamenných tabuľách, v novej Arche – Márii – bolo toto Slovo stvorené ako živé.

 

Keď prichádza za Pánom bohatý mládenec a hovorí že nasleduje všetky prikázania, čo náš Pán od neho požaduje? – aby nasledoval Jeho samotného! Pretože On je živé Božie slovo! Keď náš Pán hovorí, že je Pánom nad sobotou, čo tým hovorí – že On je zákonom, ktorý prevyšuje sabbat. Rabíni jeho doby toto tušia a preto sa Ho neustále pýtajú, či je Bohom, či je z Boha. On bol skutočne samotným stelesneným Božím slovom, ako píše Apoštol Ján.

 

Teda keď Pán Ježiš nahrádza starý zákon, nahrádza ho samým sebou – On sa stavia do pozície zákona, namiesto starého zákona napísaného na papieri. On nehovorí, že robte toto a toto podľa zákona a bude sa vám ľahšie žiť. On hovorí – vezmite moje jarmo, pretože je lahodné! – Zákon starej zmluvy obracia na zákon novej zmluvy – teda smerom k sebe. Nehovorí, aby sme dodržiavaním zákonov a predpisov dosiahli uľahčenie starostí – ale On hovorí – na Mňa uvaľte svoje starosti!

 

A napokon celá Pavlovská teológia nie je o ničom inom a je zbytočné neustále ju rozpitvávať, keď Pavol neustále hovorí – v Neho uverte – nie v zákon a predpisy – v Neho. On je zákon, On je tóra, On je nová zmluva. Či nehovorí pri poslednej večeri – toto je Moje telo, toto je Moja krv? Starý zákon je nahradený nie novým zákonom akoby mimo Boha, ale samotným Bohom – Kristom.

 

Rozjímajme a pozorujme verše v Písme, aby sme sa dostali tam, kde boli ranní kresťania, keď Krista spájali nielen s osobou, ale aj s novým zákonom, s novou zmluvou. Dnes sa teológia upriamuje na konkrétne verše a s nimi súvisiace verše, ale zabúda sa veľkosť Božieho diela z vysokého nadhľadu.

 

Na záver – prečo je teda potrebné sláviť nedeľu namiesto soboty a prečo sa protestanti z radov sláviacich sobotu mýlia?

 

Izrael mal skutočne zasvätený posledný deň v týždni – teda sobotu – sabbat. Bolo to preto, lebo Boh dokončil v posledný deň nebo, zem, rastliny, zvieratá a človeka. Bol to deň dokončenia.

 

Kristus Pán je však nová zmluva a keď nová zmluva, tak aj nový deň. Ktorý nový deň? Hneď prvý – nedeľa! Prečo nedeľa? Pretože skrze Krista vzišiel nový človek, skrze Krista vzišlo nové pokolenie Božie, skrze Krista, začína nová jar – je to deň nového stvorenia. Stará zima v podobe starej tóry je nahradená, naplnená a s ňou naplnený aj posledný deň sabbat.

 

S Kristom však vzniká nové obdobie, nová jar a preto jej právom náleží nedeľa – prvý deň – nový deň, vznik nového stvorenia, novej zmluvy medzi Bohom a človekom, nový stvoriteľský deň. Ako hovoria Cirkevní otcovia – nie je zázrakom stvorenie sveta, to je pre Boha maličkosť, On je mocný, silný, ničím neobmedzený Pán sveta a vesmíru. Zázrakom je však to, keď sa stvorí nový človek, ktorý prišiel na svet skrze Krista, alebo inak – nový človek, ktorý sa obrátil na vieru skrze Krista. Je to Bohom novo vytvorené stvorenie skrze Pána Ježiša a preto mu právom patrí prvý stvoriteľský deň – teda nedeľa…