Ani atómový výbuch v Hirošime nedokázal zabiť 4 mníchov, ktorí sa modlili Ruženec!

V čase keď písal svoje diela, nie všetci mu boli naklonení v tejto úvahe, ale on si stál pevne za svojim. Ježiš Kristus prišiel prvý krát cez Pannu Máriu, keď svet nevedel že má prísť Spasiteľ, Mária to vedela. Takto príde aj druhý krát, keď príde doba Panny Márie, ktorá bude predzvestovať Kristov druhý príchod. O pár desiatok rokov po dielach Grigniona sa Mária začína v malom prejavovať vo svete a prichádzajú zjavenia, ktoré vrcholia v Lurdoch a neskôr vo Fatime. Práve táto doba sa zvykne nazývať dobou Mariánskou, kedy akoby Boh bol v úzadí a Mária v popredí, čo by nebolo správne z pohľadu teológie, ale už samotný Grignion hovorí, že Mária je oproti Bohu nič, ani zrnkom atómu, ale Boh dal svetu poriadok a v tomto poriadku má Mária svoje vysoké miesto. Boh sa nechal porodiť tejto dievčine, Boh sa pred ňou pokoroval 30 rokov, poslúchal ju a žil v spoločnosti jej lásky ku Nemu.

 

Grignion mal pravdu, skutočne sa Mária zjavuje svetu, akoby čakala druhý pôrod Krista, ktorý sa má na konci sveta zjaviť a vyniesť záverečný verejný súd, všetkých ľudí od počiatku sveta. A nestačíme sa diviť zázrakom a javom, ktoré Mária koná vo svete – tak jeden z týchto divov musíme spomenúť aj tu, i keď už tu načrtnutý určite bol. Mária zachránila mníchov od Atómového výbuchu…

 

Hirošima – toto meno bude v dejinách neustále spojené s totálnym zničením a nevýslovným utrpením po zhodení prvej atómovej bomby počas druhej svetovej vojny. Bol pondelok, 6. august 1945, medzi druhou a treťou hodinou v noci. Z ostrova Tinian vyštartovalo lietadlo typu Boeing B-29 Superfortress smerom k japonskej pevnine. Hirošima mala byť vymazaná zo zemského povrchu, a tým mala byť zničená japonská vojnová moc.

 

Otvory bombardéra sa otvorili nad viac ako 1/2 miliónovým mestom. Všetko sa odohrávalo podľa plánu. Bolo to po prvýkrát v dejinách ľudstva, čo sa ľudia odvážili zhodiť na zem atómovú bombu. Stalo sa to ráno o ôsmej hodine a pätnástej minúte. Nepredstavitelný svetelný blesk a mesto bolo pokryté vriacim dymom, ktorý vyhadzoval budovy do vzduchu.

 

Obrovské mračno dymu dosiahlo za tri minuty výšku 10 000 až 20 000 metrov. Celé mesto bolo zničené. Čo zostalo, bola len tma, krv, zhoreniny, stonanie a bleskurychle šíriaca sa hrôza. Takto to opisuje pilot bombardéra: „Od tejto spomienky na niekoľko najstrašnejších minut môjho života sa nikdy nebudem môcť oslobodiť.”

 

Nielen on, celý svet bol šokovaný! Hirošima zostane varovaním pre všetky časy. Existuje však ešte jedno iné, velkorysé, nepoznané posolstvo z Hirošimy, utešujúce posolstvo nádeje:„Modlitba je silnejšia ako atomová bomba!”

 

Maria, Královna ruženca, zázračným spôsobom zachránila malé, štvorčlenné spoločenstvo pátrov jezuitov, ktorí žili na fare vzdialenej len 8 blokov domov od centra explózie.

 

Páter Hubert Schiffer SJ, ktorý zomrel 27. marca 1982 vo Frankfurte, podal o tom ako očitý svedok svedectvo na jednom eucharistickom kongrese vo Philadelfii (USA).

 

Ako 30-ročný kňaz pôsobil na fare „Nanebovzatia Panny Marie” v Hirošime. Pred desaťtisícami učastníkov podal nasledujúce svedectvo: „Úplne náhle, akoby medzi jedným a druhým nádychom, sa modré nebo nad Hirošimou osvietilo zaslepujúcim, neopísateľne oslňujúcim intenzívnym svetlom. Obklopovalo ma len trblietavé svetlo. Nemohol som ani vidieť, ani rozmýšľať. Na moment všetko stíchlo. Plával som v oceáne svetla, bezbranný a ustráchaný. Zdalo sa, že miestnosť prestala dýchať naplnená smrtelným tichom.

 

Zrazu sa ozvalo hromobilie hroznej explózie. Neviditeľná sila ma zhodila zo stoličky. Vo vzduchu ma to triaslo, hádzalo, krútilo ako list v jesennom vetre. Potom sa všetko ponorilo do tmy, do ticha, do ničoty. Nestratil som vedomie, lebo som sa snažil myslieť na to, čo sa stalo. Cítil som, že aj já sám som v tejto totálnej trne. Ležal som tvárou k zemi na drevených troskách.

 

Ťažký predmet ťažil môj chrbát a po tvári mi stekala krv. Nič som nevidel a nepočul. Myslel som si, že som mrtvy! Potom som počul svoj vlastný hlas. To bola tá najhroznejsia skúsenosť zo všetkého. Ukázala mi,že som ešte živý a vo mne rástlo strašné vedomie, že sa musela stať hrozná katastrofa! Jeden celý deň som strávil ja a moji traja spolubratia v tomto ohnivom pekle, dyme a žiarení, pokiaľ nás nenašli záchranári a nepriviedli nás do bezpečia. Boli sme sice všetci zraneni, ale vďaka Božej milosti sme prežili.”

 

Ľudsky si nikto nevie vysvetliť, prečo títo štyria jezuitskí pátri, P. Hugo Lasalle, P. Kleinsore, P. Cieslik a P. Schiffer, ktorí boli v roku 1976, v čase eucharistického kongresu ešte živí, v okruhu 1,5 km ako jediní zo státisícov prežili. Zostáva to hádankou pre všetkých expertov, prečo ani jeden zo štyroch pátrov neutrpel škody rádioaktivneho žiarenia a prečo ich dom vzdialený 8 blokov od centra explózie zostal stáť, hoci všetky budovy okolo boli zničené a spálené.

Ani 200 amerických a japonských lekárov a vedcov nemohlo nájsť vysvetlenie, prečo páter Schiffer napriek všetkému žil po explózii bez následkov ešte 33 rokov, a to pri dobrom zdraví! Na mnohé otázky počuli všetci udivení vždy tú istú odpověď: „Ako misionári sme chceli žiť v našom živote jednoducho posolstvo z Fatimy, a preto sme sa denne modlili ruženec.”

 

Dnes sa v centre novovystavaného mesta Hirošimy nachádza kostol zasvätený Panne Marii. 15 sklených okien znázorňuje 15 tajomstiev ruženca, ktorý sa tam ľudia deň a noc modlia. Biskup Fulton J. Sheen, nebohý biskup New Yorku, povedal v jednom rozhlasovom vysielaní: „Tretia svetová vojna nemusí byť; ani žiadna nebude – KEĎ –  proti hrozbe atómovej bomby postavíme ‘Ženu – Pannu Máriu'”!