Zázraky s Pannou Máriou V. Ako misionár zablúdil k pohanom

PANNA MÁRIA, BRÁNA NEBIES

Mons. Bermyn, apoštolský vikár vo východnom Mongolsku, bol na cestách. Navštevoval kresťanské osady, roztratené po rozsiahlom území. Raz večer zablúdil. Počasie bolo veľmi neprajné. Misionár kráčal len tak voslep. Až kedysi neskoro v noci prišiel k osamelému domčeku. S pocitom neistoty prosil o nocľah. Tí dobrí ľudia ho prijali veľmi láskavo a začali mu hneď pripravovať večeru.

Po chvíli si mons. Bermyn všimol, že len čo jeho hostitelia zistili, že je katolíckym kňazom, zmocnilo sa ich zvláštne vzrušenie. Vymieňali si významné pohľady, niečo si šepkali a naznačovali posunkami. Nebolo sa čoho báť, no misionár chcel vedieť, o čo ide. A tak sa ich opýtal, či niečo nie je v poriadku.

Vtedy jeden z nich, hlava rodiny, mu vysvetlil, že ich matka, veľmi pokročilá vekom, je veľmi chorá. Jej stav je beznádejný. Zaiste by sa veľmi potešila, keby ju misionár šiel pozrieť.

Mons. Bermyn ochotne privolil. Zdalo sa mu to však čudné, lebo z rozhovoru s hostiteľmi vycítil, že všetci sú pohanmi.

Len čo vstúpil do starenkinej izby, chorá sa troška zdvihla na lôžku a úzkostlivo sa ho spýtala:
— Ste služobníkom Pána nebies?
V tých krajoch totiž katolícke náboženstvo volajú náboženstvom Pána nebies.
— Hej, starenka - odpovedal láskavo misionár.
— Čakala som vás — pokračovala chorá s rozžiarenou tvárou. A začala rozprávať:

— Ja a celá moja rodina sme pohania. Ale ja nie som nepriateľkou vášho náboženstva. Naopak, veľmi sa mi páči. Asi pred päťdesiatimi rokmi, keď som bývala tam v tej ďalekej krajine — a naznačila ju rukou — spriatelila som sa s istou mladou kresťankou, ktorá ma naučila Zdravas Mária. Keď sme sa museli rozlúčiť, bola som zarmútená. No ona mi odporúčala, aby som sa každý deň modlila túto modlitbu k nebeskej Kráľovnej. Uistila ma, že ona ma neopusti ani v hodine smrti, a tak po smrti budeme navždy spolu v nebi. Tejto noci sa mi zjavila nádherná Pani a povedala mi: „Dcéra moja, privediem ti kňaza. On ti udelí svätý krst a tak sa staneš hodnou prísť do neba."

Misionár počúval s dojatím. Položil starenke niekoľko otázok o hlavných pravdách viery, a keďže videl, že je dostatočne pripravená, pokrstil ju. O niekoľko hodín nato starenka pokojne umrela.

Keď mons. Bermyn odchádzal z toho domu, nevedel sa spamätať od údivu a dojatia. Lebo jedna vec je vedieť, že Panna Mária je „Brána nebies", a celkom iné je vidieť na vlastné oči, ako sa táto pravda uskutočňuje. Napadla mu myšlienka: Ako sa vie Panna Mária vynájsť! Spôsobí, aby misionár zablúdil, len aby našla cestu do neba duša, ktorá ju o to s dôverou prosí.