Zázraky s Pannou Máriou VI. Synovia tej istej Mamy

Ku koncu poslednej svetovej vojny americký pilot William letel na svojom výzvednom lietadle nad malým ostrovom v Tichom oceáne. Jeho poslaním bolo objaviť stopy po Američanoch, ktorých zajali Japonci.

Keďže viditeľnosť bola veľmi dobrá, letec dôkladne skúmal všetky časti ostrova, aby našiel aspoň dajaký náznak prítomnosti svojich spoluobčanov.

Po istom čase zazrel čosi, čo ho zaujímalo. Začal krúžiť, aby sa čo najviac priblížil k objektu a mohol ho fotografovať. Zrazu však lietadlo vletelo do vzdušnej jamy a začalo sa vrtieť ako kolotoč smrti. Pilot sa usiloval stroj ovládať a vyviesť z nebezpečenstva. No márne. Lietadlo akoby zošalelo. Vrtelo sa ako detská hračka. 

Keď William videl, že sa nedá nič robiť, upriamil všetku pozornosť na to, aby zmiernil náraz. Našťastie lietadlo dopadlo na zem kĺzavým letom a vlieklo sa voľným terénom niekoľko desiatok metrov. Náraz vyhodil Williama z kabíny lietadla. To bolo jeho šťastím, lebo ináč by bol zahynul v troskách. Bol však doráňaný na celom tele a ležal v bezvedomí.
O chvíľu prišiel k sebe. Uvedomil si svoju beznádejnú situáciu a zmocnil sa ho strach. 

Japonci istotne spozorovali, že sa zrútil. O niekoľko minút sa na neho vrhnú. William vedel veľmi dobre, že Japonci sa s nepriateľmi nehrajú, najmä teraz, keď boli rozhorčení nad svojimi porážkami.

So smrteľnou úzkosťou v srdci zašepkal vrúcnu modlitbu a znovu upadol do bezvedomia.
Nevedel, ako dlho zostal v bezvedomí. Naraz len počul kroky. Zdalo sa mu, že niekto sa nád nim skláňa. S námahou otvoril boľavé vĺčka. Zhrozil sa. Nad nim stál Japonec. William zatvoril oči, zovrel čeľuste a čakal dážď guliek.

No ten neprišiel. Naopak, zacítil na čele príjemný chlad. Japonec mu opatrne položil na čelo mokrú šatku. Potom mu nalial trochu vody na spálené pery. William otvoril oči. Vtedy zbadal, že z Japoncovho vrecka sa niečo zošmyklo na zem. Kovový krížik, drevené zrnká — ruženec.

Je kresťan, pomyslel si William. Ukázal Japoncovi na spadnutý ruženec a s veľkou námahou vytiahol z vrecka svoj ruženec. Vymenili si úsmev. Mali na sebe rozdielne uniformy. Ľudská zloba ich postavila proti sebe, aby sa zabíjali. Boli však synmi tej istej Matky. Spoznali sa a z ich sŕdc zmizli všetky stopy nenávisti.

Vo vzťahoch k blížnym majme vždy na mysli, že všetci sme synmi toho istého Otca a tej istej Matky. Bude nám ľahšie navzájom sa milovať a pomáhať si.