Zázraky s Pannou Máriou VII. Biskup Fulton Sheen a anti-klerikálny novinár

Raz večer v apríli roku 1937 pri stolíku istej newyorskej reštaurácie sedelo trocha čudné „dueto". Luis Budenz, direktor antiklerikálnych novín, a mons. Fulton Sheen, neskôr pomocný biskup kardinála Spellmana v New Yorku. Títo dvaja ľudia nemali okrem príslušnosti k ľudskej rase a amerického občianstva nič spoločné. Jeden bol pre svoje rozvratné idey už dvadsaťjeden ráz v žalári. Druhý bol veľmi podnikavým a horlivým biskupom. Využíval všetky prostriedky, ako kázne, súkromné rozhovory, tlač, ba i televíziu, aby priviedol duše k Bohu.

Budenz požiadal o rozhovor z novinárskych dôvodov. Mons. Sheen ho veľmi ochotne prijal. Aby sa vyhli kompromitujúcim situáciám a aby si mohli pokojne pohovoriť, zvolili si neutrálny terén — stolík v reštaurácii. Azda aj preto, že pri stole sú ľudia prístupnejší.                               

A skutočne, rozhovor plynul celkom srdečne.

Po istom čase však mons. Sheen bez veľkých okolkov odložil taniere, nachýlil sa k spolustolujúcemu a rozhodným hlasom povedal: — A teraz hovorme o Panne Márii!

Tie slová zapôsobili na Budenza ako blesk z jasného neba. V mladosti bol veriacim, no neskôr rozličné udalosti dali jeho životu celkom iný smer. Na biskupov návrh čosi zahundral a pokúsil sa brániť namietajúc, že otázka nepatrí do programu ich stretnutia. Bol však úplne popletený ako pästiar, ktorý dostal nečakaný úder.

Biskup nepopustil. A rozhovor sa poberal žiadaným smerom. Keď sa rozlúčili, mons. Sheen bol spokojný. Odovzdal priateľa do dobrých rúk  do rúk Panny Márie. Úspech bol zaručený.
Luis Budenz sa neobrátil hneď. Bojoval ešte osem rokov sám so sebou. Ale napokon nevedel už odporovať. Išiel za biskupom a oznámil mu, že sa znova stáva katolíkom. Potom napísal knihu „Toto sú moje dejiny" a venoval ju Nepoškvrnenej.