Zázraky s Pannou Máriou VIII. Nedovoľ, aby mi strhli po poprave, medailu Panny Márie z krku

NEDOVOĽ, ABY MI PO POPRAVE STRHLI Z KRKU MEDAILU

Napoleon bol na vrchole slávy. Dvanásty pluk jeho armády sa vtedy nachádzal v Strasbourgu. Patril k nemu aj čatár Pitois, udatný vojak, vyznamenaný vojenským krížom. Roku 1809 mu ochorela a zomrela matka, ktorú veľmi miloval.

Keď bola chorá, viac ráz prosil svojho plukovníka, aby mu dovolil ísť domov naposledy objať matku. Márne. Po jej smrti ho prosil, aby mohol ísť pozrieť aspoň jej hrob. No nadarmo. O krátky čas jeho pluk odpochodoval do Nemecka v ústrety novým víťazstvám. Peter Pitois nevedel odolať svojej túžbe. Opustil pluk a ponáhľal sa do rodnej dedinky na hrob zomrelej matky. Medzitým Napoleon sa preslávil víťazstvom pri Wagraame. 

Po bitke sa náš čatár vrátil do Strasbourgu ako väzeň, kým jeho kamaráti sa vrátili do mesta ako víťazi.

Je tmavá noc. Posledná noc čatára Pitoisa. Zajtra ho popravia ako dezertéra. Zrazu sa otvoria dvere väzenia. Vstúpi čatár z nového oddielu, predstaví sa väzňovi ako priateľ a požiada ho, aby mu povedal svoje posledné želanie. Peter mu vyrozprával svoj život, svoju nesmiernu lásku k matke, svoj sľub, ktorým sa zaviazal, že len čo matka zomrie, pôjde na jej hrob a prvý kvet, čo vykvitne na hrobe, zanesie na oltár Panny Márie v kostolíku rodnej dedinky. Týmto spôsobom, podľa starej legendy, chcel potešiť mŕtvu matku. 

Pokračoval:

„Preto som zbehol od svojho pluku. Iba Boh vie, čo ma to stálo. Na chudobnom hrobe svojej matky som našiel modrú nezábudku. Odtrhol som ju a položil k nohám Panny Márie, ktorú som si v mladosti veľmi uctieval. Keď som splnil svoju synovskú povinnosť, odovzdal som sa vojenskej polícii... 

Čaká ma smrť. Prosím ťa iba o jedno. Nedovoľ, aby mi po poprave strhli z krku medailu Panny Márie, poslednú pamiatku na moju drahú matku. Obaja priatelia sa rozlúčili hlboko dojatí.

Na druhý deň skoro ráno popravná čata bola nastúpená na mieste popravy. Peter Pitois očakával blížiacu sa smrť. Odrazu zaznie hlas trúbky. Počuť prekvapené výkriky: „Prichádza cisár."

Napoleon príde na miesto popravy a pristúpi priamo k čatárovi Pitoisovi. Odsúdený od prekvapenia zostane bez slova.

„Peter," hovorí mu panovník, „dobre si spravil, že si sa dnes v noci zdôveril svojmu priateľovi. Ty veľmi miluješ svoju matku a si nábožný. Bude z teba hrdinský vojak. Udeľujem ti milosť. Zachovaj si život pre Boha a pre vlasť."

O niekoľko mesiacov neskôr sa Pitois stal kapitánom cisárskej stráže. V rozhodujúcej bitke pri Waterloo padol pri nohách cisára. Svojou smrťou mu zachránil život. Na jeho mŕtvole našli medailu Panny Márie, poslednú spomienku na matku.