Mystička Emmerichová a protestanti

Okrem videní minulosti, mala videnia aj budúceho veku. Jej videnia dlhé roky zapisoval básnik Clemens Brentano a spisy dosiahli veľkosti 40 zväzkov. Známy film – umučenie Krista, je spracovaný podľa Emmerichovej videní.

 

My sa pozrime na jej proroctvá budúcnosti.

 

Uprostred pekla som videla strašnú temnú priepasť, v nej bol zvrhnutý Lucifer a bol spútaný pevne reťazami. … Sám Boh to nariadil; bolo mi povedané, ak si dobre spomínam, že bude uvoľnený na určitú dobu, päťdesiat alebo šesťdesiat rokov pred rokom 2000. Určitý počet diablov bude uvoľnený ešte skôr ako Lucifer …

 

V tomto proroctve Emmerichová opisuje uvoľnenie satana z reťazí, o čom svedčí Zjavenie Jána. Cirkev učila v každom čase, že diabol je zviazaný a nemá takú veľkú moc, aby sa nedalo šíriť kresťanstvo, šíriť evanjelium.

 

Emmerichová však predpovedá, že diabol bude prepustený z reťazí 50-60 rokov pred rokom 2000. Keď si uvedomíme, že toto obdobie spadá pod čas po druhej svetovej vojne, blíži sa k druhému Vatikánskemu koncilu až po dnešnú dobu, zistíme, že skutočne sa v poslednej dobe dejú prevratné veci v totálne rýchlom tempe. Čo sa zmenilo v tomto období?

 

Hriech tu vždy bol, už od pádu Adama a Evy, to sa poprieť nedá. Ale Kristus, prišiel čoby svetlo na zem a ukázal Otcovu tvár, zámer Boha, ktorý chce vyslobodiť ľudstvo z okov hriechu a smrti. Od tohto obdobia, bol satan zvrhnutý, utrpel porážku a svet ktorý bol dovtedy v temnote – vrátane Židovského národa, ktorý videl svetlo zatiaľ iba v hmle – odrazu uvidel. Evanjelium sa začalo šíriť, pravda – to jest – Ježiš Kristus a jeho kráľovstvo, bolo dostupné celému svetu.

 

Napriek hriechu, vojnám, nevraživosti, politike, aj náboženskému fundamentalizmu – ľudia dodržiavali desatoro, aspoň to, ktoré mali zapísané v srdciach a ktoré im Cirkev neustále opakovala. Samozrejme že prehreškov proti desatoru vždy bolo dosť. Ale štáty a národy mali zákony upravené podľa desatora.

 

Čo sa zmenilo v posledných 50 rokoch?

 

Hriech pokračuje, no štáty a národy, tento hriech začínajú akceptovať ako niečo normálne. Ľudstvo od svojho vzniku neustále bojovalo proti hriechu – aj keď to bol boj proti veterným mlynom – no posledné roky podnes, nielenže ľudstvo nebojuje proti hriechu, ono dokonca tento hriech prijíma, chváli sa ním, vyvyšuje ho.

 

Kto by si bol kedy pomyslel, že prídu raz na svet zákony, ktoré podporujú boj proti Bohu? Kto by si pomyslel, že človek sa postaví nad Boha, alebo lepšie povedané – Boha úplne poprie a dosadí sám seba ako Boha?! Kto by si bol pomyslel, že celé desatoro bude odbúrané zo zákonov v národoch? Keď človek kradne, je šikovný, keď klame, je dobrým rečníkom. Kto by kedy povedal, že prestane platiť vo svete manželstvo a ľudia začnú nažívať vo voľných vzťahoch, vo svete nastane obrovská promiskuita, smilstvo, pornografia?!

 

Kto by sa kedy nazdával, že ženy, ktoré majú od Boha svoje poslanie ako napríklad výchovu detí, začnú zastávať mužské práce a naopak. Kto by si bol kedy pomyslel, že rodina, tak ako ju celé ľudstvo pozná od nepamäti, bude napadnutá ako zastaralá, budú preferované rôzne zvrátené zväzky, zákonom sa obráni homosexualita a perverznosti?! Mohli by sme ísť do detailov, ako celé desatoro bolo zlikvidované, ako sa systematicky likviduje viera v Boha a tak si musíme skutočne položiť otázku: mala Emmerichová pravdu, keď tvrdila že satan začne útočiť na celý svet, približne 50 rokov pred rokom 2000?

 

Ak sa pozrieme na svet dnes – po roku 2000 – je to ešte horšie – nie z roka na rok, ale z mesiaca na mesiac. Zákony namierené proti desatoru sa prijímajú všade po celom svete. Ľudia sa nevedia kam obrátiť, pretože boli zbavení viery a tak hľadajú človeka, alebo inštitúciu, ktorá by im dala nejaký smer. Pritom všetky svetské inštitúcie a média, človeka uvrhujú ešte do väčšieho chaosu. Nastáva kríza materiálna, kríza politická, kríza hodnôt, kríza v nezamestnanosti, finančná kríza, k tomu vojny po celom svete. Istotne že tu bola prvá aj druhá svetová vojna, ale zákony krajín ešte neboli namierené proti desatoru a Bohu v takej miere, ako je tomu dnes. Pozrime sa, čo Emmerichová hovorí ďalej – konkrétne o Cirkvi Svätej Kristovej:

 

Videla som cudziu cirkev, ktorá bola vybudovaná proti všetkým pravidlám … Neboli tu anjeli, aby bdeli nad jej výstavbou. V tejto cirkvi nebolo nič, čo by prichádzalo zhora. … Bolo tu len rozdelenie a chaos. Bola to zrejme cirkev ľudského pôvodu podľa poslednej módy. (12. septembra 1820)

 

Ak sa dnes pozrieme na Cirkev Kristovu katolícku, skutočne aj Cirkev sa prispôsobila svetu a jeho rozmarom. V mnohom Cirkev upustila, prestala byť Cirkvou ktorá namiesto toho, aby hľadela na Boha, hľadí na človeka a jeho potreby.

 

Táto Cirkev začala stavať chrámy, ktoré ako hovorí Emmerichová, nebdeli nad nimi anjeli. Boli to chrámy podobné bohapustým protestantským, alebo moslimským mešitám – biele steny, žiadna výzdoba ľúbezná Bohu, v mnohých kostoloch chýba svätená voda, večné červené svetlo je odsunuté niekam nabok. Miesto nádherných oltárov, na ktorých sa Bohu obetovala eucharistia smerom k východu, ako to bolo od rannej Cirkvi zvykom, sa postavil akýsi kalvinistický stôl, kde sa ľudia ako protestanti pozerajú jeden na druhého. Dovtedy celá Cirkev hľadela na Boha, obrátená smerom k Nemu vrátane kňazov presne tak, ako tomu v starej zmluve v Jeruzalemskom chráme. Nová Cirkev sa pozerá na človeka, kde tento symbol sa preniesol aj do kázní, do počúvania miesto Boha – človeka, kde sa Cirkev začína stávať humanistickou – človek v strede miesto Boha. Oltáre, ktoré sa ešte úplne z kostolov neodstránili, sú za chrbtami kňazov a ľudí, ako nepotrebné doplnky. Boh je nepotrebný – aké temné symboly.

 

Najväčší umelci sveta ktorý kedy žili, pracovali pre Cirkev, stavali nádherné sochy, maľovali tie najúžasnejšie obrazy nielen na plátna, ale aj na steny kostolov, skladatelia skladali najhlbšie skladby zo srdca, z biblických dejín, Kristovho života a života jeho Matky. Mnísi skladali a spievali pod vedením Ducha Svätého nádherné gregoriánske chorály, vstúpiť do takéhoto kostola bolo radosťou pre dušu, zároveň malosť ľudskej existencie, pokora, ticho, bázeň pred Bohom.

 

Dnešné kostoly sú ukážkou fádnosti, prispôsobovania sa svetskému spôsobu života, vytratila sa z týchto kostolov nábožnosť, bázeň, údiv na Stvoriteľom.

 

Keď si vezmeme staré knihy, breviáre, misále – tak len otvoriť túto knihu je zážitok. Nádherné obrazy vo vnútri, elegantné spracovanie, papier, písmo, vôňa knihy – bolo radosťou otvárať nábožné knihy a skutočne to človeku dávalo pocit pokory pred Pánom Sveta.

 

Dnešné knihy, ktoré sú graficky pracované, ako keby to kreslili trojročné deti, nasúkané svetské písmo, otrasný drsný papier, nehovoriac o väzbách kníh, ktoré sa rozpadávajú, sú lepené – aj to hovorí o nábožnosti ľudí, ktorí tieto knihy robili.

 

Protestantizmus

 

Potom som videla všetko, čo sa týkalo protestantizmu, ktorý postupne nadobúdal vrchu a katolícke náboženstvo sa zrútilo do úplného úpadku. Mnoho kňazov bolo priťahovaných zvodnými náukami, ktoré hlásali mladí učitelia, a tí všetci prispievali k dielu skazy.

 

Toto je presná ukážka novej satanistickej doby. Písmo, ktoré Cirkev verne vykladala 1950 rokov, odrazu je potrebné vykladať inak. Prichádzajú noví, mladí, zapálení kazatelia, ktorí hlásajú náuky od výmyslu sveta, vykladajú Písmo podľa svojej chuti a katolíci miesto toho, aby sa držali verného výkladu Písma, pod taktovkou Svätého magistéria Cirkvi, prepadli týmto lacným protestantským reklamám a formuláciám, ktoré sú na prvé počutie prijateľné, ale aj pekne zvodné.

 

Podobne ako keď Luther vykladal Písmo ako mu prišlo vhod, nalinajkoval si hlavnú myšlienku, ktorú potom v Písme potvrdzoval. Tento spôsob výkladu bol veľmi prevratný, bol dokonca na prvý pohľad vierohodný, ibaže Písmo má vždy aj druhú stranu mince, ktorú Luther nechcel vidieť. Dnes žiaľ, keď katolík príde do katolíckeho kníhkupectva, narazí tam na množstvo kníh, ktoré sú z dielne protestantov, teda kníh heretických. Dnes katolícki teológovia, kňazi, bežne zvyknú citovať nejakého protestanta, čo si bežný čitateľ chodiaci sem tam na omšu ani nevšimne, že sú mu podsúvané heretické výklady. Potom sa dokonca stáva, že keď tento človek počuje pravé katolícke učenie, ktoré bolo dané Apoštolom a je zachované podnes – za vzbúri a bude si tvrdiť, že s týmto nesúhlasí, lebo bol ovplyvnený protestantskými herézami.

 

Emmerichová sa desila toho, že protestantizmus sa dostane do lona katolíckej Cirkvi a bude dokonca hlásaný z kazateľníc.

 

Protestantská náuka a náuka schizmatických pravoslávnych Grékov sa všade šírila. Vidím na tomto mieste Cirkev ohrozenú tak rafinovaným zlom, že už zostáva sotva stovka kňazov, ktorí nie sú pomýlení. Všetci pracujú na zničení, dokonca aj klérus. Blíži sa veľká spúšť. “(1. októbra 1820)