Protestanti hovoria - Jedine Písmo, Sola Scruptura. Je to správne?

 

1. Napísal Pán Ježiš čo i len časť Nového zákona, prípadne ho nariadil spísať svojim apoštolom? 

 

Náš Pán nenapísal ani jednu riadku Nového zákona [1]; nemáme tiež zaznamenané, že by apoštolom prikázal čokoľvek spísať – prikázal im len učiť a obracať ľudí. Ten, ktorému bola daná všetka moc na nebi i na zemi [Mt 28, 18], prisľúbil svojim apoštolom, že im Otec v jeho mene zošle Ducha Svätého [Jn 14, 26] a on sám s nimi bude po všetky dni až do konca sveta [Mt 28, 20].

 

Komentár: Keby bolo čítanie Písma sv. nutná pre spásu, Pán Ježiš by to celkom iste povedal, a zaistil by k tomu svojim vyznávačom potrebné prostriedky.

 

2. Koľko apoštolov alebo učeníkov napísalo knihy, ktoré teraz tvoria obsah Nového zákona? 

 

Iba niekoľko apoštolov spísalo časť učenia Pána Ježiša (čo sami tiež uvádzajú). Sú to svätí: Peter, Pavol, Jakub, Ján, Júda, Matúš, ako aj Marek a Lukáš. Ostatní, ako je známe, nič nenapísali.

 

Komentár: Ak by mal byť súkromný výklad Písma sv. pravidlom viery, prikázaným samotným Bohom, potom by to znamenalo, že apoštoli nesplnili svoje poslanie, keďže časť z nich sa venovala iba ústnemu ohlasovaniu dobrej zvesti.

 

3. Založil Kristus Cirkev učiacu alebo Cirkev, ktorá prikazuje čítať Písmo sv.? 

 

Aj v protestantských prekladoch biblie čítame, že Kristus založil Cirkev učiacu, ktorá existovala ešte predtým, než bola napísaná akákoľvek z kníh Nového zákona.

 

Rím 10, 17: “Teda viera je z vypočutia, a počutie skrze slovo Božie.” [2]

 

Mt 28, 19: “tak iďte, učte všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého.”

 

Mk 16, 15: “A povedal im: Iďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.”

 

Mk 16 20: “A oni prišli a kázali všade a Pán im pomáhal, a slov ich potvrdzoval činením divov.”

 

Komentár: Tým padá teória sola Scriptura.

 

4. Obsahuje Nový zákon všetko, čo Pán Ježiš apoštolom prikázal, aby hlásali národom? 

 

Kristus Pán prikázal svojim apoštolom, aby učili všetkému, čo hlásal [Mt 28, 20]; jeho Cirkev musí nutne učiť všetkému [Jn 14, 26]; ale aj samotná protestantská biblia uvádza, že v nej nie je obsiahnuté všetko učenie Ježiša Krista.

 

Jn 20, 30: “Mnohé zaiste aj iné divy činil Ježiš pred tvárou svojich učeníkov, ktoré nie sú písané v tejto knihe.”

 

Jan 21, 25: “No, je aj mnoho vecí, čo činil, čo keby sa malo všetko jednotlive popísať, mám za to, že by svet nemohol prijať toľko kníh, ktoré by sa popísaly.”

 

Komentár: Ako mohli kresťania druhého storočia prijímať a vyznávať vieru, ak by bol na to potrebný súkromný výklad Písma sv., ktoré bolo vtedy nedostupné a navyše obsahuje len časť Spasiteľovho učenia?

 

5. Odvoláva sa priamo Nový zákon na “nepísané slová” Pána Ježiša? 

 

Nový zákon učí, že neuvádza všetko, čo náš Pán vykonal a, v dôsledku toho, všetko, čomu učil.

 

Jn 20, 30: “Mnohé zaiste aj iné divy činil Ježiš pred tvárou svojich učeníkov, ktoré nie sú písané v tejto knihe.”

 

Jan 21, 25: “No, je aj mnoho vecí, čo činil, čo keby sa malo všetko jednotlive popísať, mám za to, že by svet nemohol prijať toľko kníh, ktoré by sa popísaly.”

 

Komentár: Keďže je Písmo sv. v tomto ohľade neúplné, vyžaduje niečo, čo by ho doplnilo, tzn. ústne alebo písomné odkazy, ktoré nazývame tradíciou.

 

6. Čo sa stalo s nenapísaným učením Pána Ježiša a apoštolov? 

 

Cirkev starostlivo prechovávala toto učenie (ktoré je “slovom z úst”) v dejinnom odkaze zvanom tradícia. Dokonca aj protestantský preklad biblie učí, že veľa Božích právd bolo kázáné ústne.

 

2 Tes 2, 15: “A teraz, bratia, stojte a držte sa učenia vydaného, ktorému ste sa naučili, buď cez reč, buď aj skrz list náš.”

 

2 Tim 2, 2: “A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj to ľuďom verným, ktorí by súci boli aj iné učiť.”

 

Komentár: Je teda nutné brať ohľad nielen na Písmo sv., ale aj na iné pramene podanie, aby sme dosiahli plnosti Kristovej pravdy. Vyznanie založené “len na biblii” sú nevyhnutne neúplné.

 

7. Koľko rokov uplynulo medzi spísaním prvej a poslednej knihy Nového zákona? 

 

Prvá kniha, evanjelium sv. Matúša, bola spísaná najskôr desať rokov po nanebovstúpení Pána Ježiša Krista. Evanjelium sv. Jána a Apokalypsa uzreli svetlo sveta na konci prvého storočia.

 

Komentár: Ťažko si predstaviť, ako by súčasný protestantský prístup, ktorý hlása zásadu súkromného výkladu Písma sv., vyzeral v časoch, kedy nielenže neboli knihy Nového zákona dostupné, ale väčšina z nich nebola dokonca ešte napísaná!

 

8. Kedy bol ustálený počet kníh, ktoré tvoria Nový zákon? 

 

Stalo sa tak v roku 397 na sneme v Kartágu; inými slovami, nekatolíci prevzali zoznam kníh svojej biblie od katolíckej cirkvi.

 

Komentár: Až do roku 397 kresťania na rôznych miestach poznali často iba niektoré z kníh Nového zákona. Možno za takýchto podmienok splniť zásadu sola scriptura? Nehľadiac na to, že protestanti neodvodzujú kánon novozákonných kníh zo samotného Písma sv., ale v danej veci vychádzajú z rozhodnutia autority Cirkvi, ktorú však zároveň popierajú, čím ale vyvracajú seba samých.

 

9. Čo je príčinou oneskorenia pri ustálení kánonu Písma sv.? 

 

Nielenže neboli rôzne knihy Nového zákona pred rokom 397 spájané do väčších celkov, ale navyše sa nachádzali v starostlivosti rôznych skupín a miestnych cirkví. Kvôli prenasledovaniu Cirkvi nebolo možné preskúmať pravosť jednotlivých kníh a usporiadať ich do jedného celku. Toto významné dielo započalo až po Konštantínovom milánskom edikte v roku 313, ktorým bolo kresťanstvo v rímskom cisárstva povolené.

 

Komentár: Vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že prinajmenšom do roku 397 nebolo možné držať sa zásady sola Scriptura.

 

10. Akým ďalším ťažkostiam museli čeliť tí, ktorí chceli ustáliť obsah Nového zákona? 

 

Skôr než boli inšpirované knihy  a za také uznané, kolovalo mnoho iných kníh (apokryfy, pseudoapokryfy), ktoré boli niektorými skupinami prijímané a považované tiež za inšpirované Duchom Svätým. Katolícka cirkev vyvinula veľké úsilie, aby prebádala vznik týchto kníh a posúdila ich obsah.

 

Komentár: Podľa teórie sola Scriptura by kresťania prvých storočí, museli prečítať všetky pochybné knihy, aby mohli na základe nejakého vnuknutia rozhodnúť, ktoré z nich sú naozaj inšpirované.

 

11. Kto s konečnou platnosťou rozhodol, ktoré knihy sú inšpirované, a preto patrí do Nového zákona? 

 

Kartáginská snem rozhodol v roku 397 s konečnou platnosťou o tom, ktoré knihy patria do Nového zákona a ktoré nie.

 

Existujú dve možnosti: Buď sa vtedy Cirkev mýlila, alebo nie. Ak sa nemýlila, prečo by sa mala katolícka cirkev mýliť teraz? Ak sa mýlila, potom má Nový zákon nanajvýš cenu papiera, na ktorom je vydaný, lebo vnútorné, súkromné presvedčenie o pravosti a inšpiráciu kníh nie je rozhodujúce, pričom dnes už nemožno vtedajšie bádanie a preverovanie zopakovať; čo je zrejmé z odpovede na nasledujúcu otázku.

 

Komentár: Vo svetle historických skutočností môžu nekatolíci len ťažko poprieť, že sa im biblia dostalo od katolíckej cirkvi.

 

12. Prečo dnešní nekatolíci nemôžu overiť prácu a bádania Cirkvi pred rokom 397? 

 

Pôvodné rukopisy boli spísané na krehkom papyruse, ktorý mal obmedzenú životnosť. Knihy, ktoré boli Cirkvou uznané za inšpirované, boli starostlivo opisované mníchmi, avšak ostatné (až na niekoľko výnimiek) vzhľadom k všeobecnému nezáujmu podľahli časom skaze.

 

Komentár: Nekatolíkom zostáva dôvera, že katolícku cirkev pri jej rozhodovaní viedol Duch Svätý; a ak to tak bolo v minulosti, prečo jej nedôverovať dnes?

 

13. Bola teória súkromného výkladu Písma sv. udržateľná pred rokom 397? 

 

Nie, pretože, ako už bolo povedané, Nový zákon vtedy ešte neexistoval v dnešnej, ucelenej podobe.

 

Komentár: Keby dnes naši blúdiaci bratia nemali bibliu, ako by asi vyzeral ich súkromný výklad Písma sv.? Nový zákon bol predsa do roku 397 nedosiahnuteľný.

 

14. Bol súkromný výklad Písma sv. možný v dobe pred vynájdením kníhtlače? 

 

Nebol, pretože cena ručne prepisovaného Písma sv. bola príliš vysoká. Navyše, čítať vedelo len nemnoho ľudí. Cirkev teda okrem kázania, užívala k šíreniu posolstva Písma sv. umenie, či už výtvarné alebo divadelné, prípadne iné prostriedky.

 

Komentár: Návrh “súkromného výkladu Písma sv.” By bol v onej dobe a za týchto podmienok celkom iste nezmyselný a neuskutočniteľný.

 

15. Kto prepisoval a chránil knihy Písma sv. od roku 397 do vynájdenia kníhtlače v roku 1440? 

 

Robili to katolícki mnísi. Často zasvätili celý svoj život tomu, aby mohli dať svetu vlastnoručný prepis Písma sv.

 

Komentár: Napriek týmto skutočnostiam býva Cirkev obviňovaná zo snahy zničiť Písmo sv. Keby tomu skutočne chcela, mala na to poldruha tisícročia!

 

16. Existovali pred vystúpením Luthera nejaké tlačené biblie? 

 

Keď bola okolo roku 1440 vynájdená kníhtlač, jednou z prvých tlačených kníh, ak nie vôbec prvá, bola katolícka biblia vydaná Johannom Gutenbergom. Podľa vierohodných prameňov vznikla ešte pred nemeckým Lutherovým prekladom v roku 1534 pričinením katolíckej cirkvi šesťsto dvadsať šesť vydaní Písma sv. (celého alebo jeho častí), pričom rad týchto vydaní bola v národných jazykoch. Legenda o tom, ako Luther roku 1503 našiel v Erfurte “zabudnutú bibliu”, je teda len ďalším Protikatolíckym ohováraním.

 

Komentár: Dnes pri omši sv. v nedeľu bežne počujeme čítanie z Písma sv. v národných jazykoch. Každá katolícka rodina doma vlastní (alebo by mala vlastniť) svoj výtlačok biblie.

 

17. Chovala katolícka cirkev v stredoveku voči Písme sv. nepriateľstvo, ako tvrdí jej protivníci? 

 

Cirkev vzhľadom na nebezpečenstvo, ktoré veriacim a spáse ich duší hrozilo kvôli duchovnému jedu obsiahnutému v pokrivených a chybných prekladoch Písma sv., Prijímala rôzne obmedzenia.

 

Komentár: Je možné, že niektorí jednotlivci konali v danej veci až príliš prísne, ale nebolo to z neúcty k Písmu sv., Ale práve naopak.

 

18. Kto dal “reformátorom” právo nahradiť jednu vieru, jeden ovčinec a jedného Pastiera teórií o súkromnom výklade Písma sv.? 

 

Zdá sa, že sv. Pavol na túto otázku odpovedal slovami: “Ale ak by sme potom aj my alebo anjel z neba zvestoval iné evanjelium, čo sme vám zvestovali, prekliaty buď” [Gal 1, 8].

 

Komentár: Ak sa počas troch stoviek rokov jedna tretina kresťanov rozpadla prinajmenšom na tristo sekt, koľko sekt by asi vzniklo, keby si všetci kresťania súkromne vykladali Písmo sv. po dobu dvoch tisíc rokov? (Odpoveď: šesť tisíc)

 

19. Aké boli dôsledky rozšírenia Lutherovej teórie sola Scriptura a súkromného výkladu biblie? 

 

Dôsledky predvídal už sv. Pavol, keď napísal: “Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. 2Tim 4:3”. Podľa Svetovej kresťanskej encyklopédie a ďalších zdrojov, dnes existuje sedemdesiat tri rôznych skupín metodistov, päťdesiatpäť rôznych baptistov, desať konárov presbyteriánov, sedemnásť rôznych skupín mennonitov, sto dvadsať osem luteránskych smerov a tisíce ďalších siekt.

 

Komentár: Teória sola Scriptura síce možno uspokojuje predstavy o vlastnej múdrosti, ale celkom iste nevedie k poznaniu Božej pravdy.

 

20. Akú úlohu má Písmo sv. v pláne Pána Ježiša? 

 

Písmo sv. je spolu s ústnym podaním (tradíciou) a neustálu prítomnosťou Ducha Svätého jedným z drahocenných prameňov zjavenej pravdy.

 

Komentár: Tieto tri prvky sú tromi základmi, na ktorých stojí pravá Cirkev – Cirkev katolícka.

 

21. Ak je Nový zákon už teraz úplný, aké nevyriešené otázky ešte zostávajú? 

 

Písmo sv. nemôže úplne vykladať seba samé, o čom svedčí rad omylov, do ktorých upadajú tí, ktorí vyznávajú teóriu súkromného výkladu. Je teda nepopierateľné, že tu musí existovať jeho právoplatný vykladač.

 

2 Pt 1, 20: “Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad.” [3]

 

2 Pt 3, 16: “[Milý brat náš Pavol písal vám …] tak ako vo všetkých listoch, keď v nich o tomto hovorí. Niektoré miesta v nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu. ”

 

Skut 8, 30-31: “A keď pribehol Filip, počul ho, že číta proroka Izaiáša. Aj povedal: Rozumieš čo čítaš? A on povedal: Ako by som mohol rozumieť, keď mi to nikto nevyložil? ”

 

Komentár: Teóriu sola Scriptura možno obhajovať len za predpokladu, že Boh môže prijať omyl ako pravdu.

 

22. Komu prislúcha autorita vykladať Písmo sv.? 

 

Len Duch Svätý, pôsobiaca skrze Cirkev a v Cirkvi, ktorú pred dvetisíc rokmi založil Pán Ježiš. Hovorím nám to aj Písmo sv .:

 

Lk 10, 16: “Kto vás počúva, mňa počúva; a kto vami pohŕda, mnou pohŕda; kto mnou pohŕda, pohŕda tým, ktorý ma poslal. ”

 

Mt 16, 18: “Aj ja ti tiež hovorím, že si ty Peter [Skala], a na Tej skale vybudujem svoju cirkev, a brány pekelné ju nepremôžu.”

 

Mal 2, 7: “Lebo pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov. ”

 

Komentár: Niektorí sa domnievajú, že keď niekto číta bibliu pozorne a zbožne, vedie ho Duch Svätý k poznaniu pravdy. To ale katolícka cirkev netvrdí ani o samotnom pápežovi! Svätý Otec len zriedka, a až po dôkladnej porade a uvažovaní, ako aj horúcich modlitbách, slávnostne vynáša svoje dogmatické rozhodnutia.

 

23. Aké sú plody katolíckeho prístupu k Písmu sv.? 

 

Či už máme ku katolíckej cirkvi vzťah akýkoľvek, musíme uznať, že zabezpečuje jednotu vedenie a jednotu viery. Inými slovami: jedna viera, jeden ovčinec, jeden Pastier.

 

Komentár: Inteligentný človek my mohol brať teóriu sola Scriptura vážne v prípade, keby milióny nekatolíkov zo všetkých národov pozorným a zbožným čítaním Písma sv. došli k rovnakým záverom a mali rovnakú vieru.

 

24. Prečo je toľko nekatolíckych siekt? 

 

Pretože je toľko rôznych výkladov Písma sv.! A toľko rozdielnych výkladov Písma sv. je preto, že existuje toľko chybných výkladov. Toľko chybných výkladov je preto, že zásada súkromného výkladu je chybná sama o sebe. Nemožno udržať jeden ovčinec a jedného Pastiera, jednu vieru a jeden krst, ak je každému dovolené prekrúcať Písmo sv., aby vyhovovalo jeho predstavám.

 

Komentár: Kto hovorí, že čítanie Písma sv. je navýsosť kresťanským počínaním, ten má pravdu; kto ale tvrdí, že čítanie biblie je jediným prameňom viery, ten sa hlboko mýli.

 

25. Bol by v katolíckej cirkvi zachovaný jeden ovčinec a jeden Pastier nebyť Božej pomoci? 

 

Nie viac ako vo všetkých nekatolíckych sektách. Tie sú dôkazom toho, čo sa stane, keď chce nejaká skupina bez Božej pomoci dosiahnuť ľudsky neuskutočniteľných cieľov.

 

Komentár: Katolíci milujú, ctia a čítajú Písmo sv., ale zároveň vedia, že samotná biblia, hoci je prevzácnou knihou, neobsahuje všetky nutné učenia Pána Ježiša. Je pomocou, s ktorou Cirkev plní svoje poslanie: ohlasovať evanjelium všetkému stvoreniu až do konca sveta.

 

[1] Pán Ježiš však vedel písať, viď príbeh cudzoložnica, ktorú chceli farizeji ukameňovať [Jn 8, 6].

[2] Všetky citáty pochádzajú z tzv. Biblie kralickej podla vydanie z roku 1613, ku ktorej sa českí protestanti hlásia a hojne ju používajú. – Pozn. Prekl.

 

[3] Tu sa necituje tzv. Kralický preklad, ktorý znie: “Toto najprv poznajúc, že žiadneho proroctvo Písma svätého výklad nezáleží na rozume ľudskom.” Je zrejmé, že tento preklad už posúva význam biblického verša a otvára vrátka protestantskému výkladu. Je to len ďalšie svedectvo o prekrúcaní Písma sv. protestantmi, lebo v gréckom texte stojí “ἰδίας ἐπιλύσεως” a Vulgáta uvádza propria interpretation, hovorí teda o vlastnom (súkromnom) výkladu. – Pozn. Prekl.