Svätí - 3. August Alfonz Liguori

Sv. Alfons Maria Liguori.

Medzi najvýdatnejších podporcov sv. cirkve v osemnástom storočí prináleží sv. Alfons Maria Liguori.

Tento veľký učiteľ katolíckej cirkve narodil sa roku 1696, dňa 27. septembra v Marianelle, v predmestí Neapolu v Itálii. Otec menoval sa Jozef a bol námorným kapitánom v rakúskej službe a vyznačoval sa nie len hrdinskou udatnosťou, ale i výtečnou nábožnosťou. Jeho matka, Anna Katarína Kavalieri, bola sestrou chýrneho sluhu Božieho Emila Kavalieriho, ktorý čo biskup v Tróji jako svätý zomrel. Šľachtickí a nábožní rodičia dali si veľmi záležať na dobrom vychovaní nadaného synka Alfonsa. I rástol v zbožnosti a učenosti. Sotva dosiahol sedemnásty rok, bol už doktorom práv a pravotárom. Mladistvý doktor stal sa nezadlho povestným v Neapoli a po celom kraji svojou učenosťou, spravodlivosťou a poctivosťou. Roku 1714 odbavoval Alfons so svojím zbožným otcom duchovné cvičenie u Jezuitov. Milosť Božia vnukla mu, aby venoval sa duchovnému stavu. Nezadlho mal nešťastie pri jednej pravote. Zastával mocného šľachtica v akejsi pravote tak skvele, že sudcovia jemu prisúdiť chceli víťazstvo. No vystúpil jeho odporca a použil lož tak výdatne, že Alfons pravotu prehral. Nehanebnosť odporcova tak zatriasla jeho útlou dušou, že hneď súdnu sieň opustil a zvolal: «Teraz ťa poznám, svete; teraz ťa poznám!» Ponáhľal sa domov, modlil sa vrúcne, rozjímal dlho a chcel sa stať kňazom. Keď to počul otec, išiel prosiť švagra, biskupa v Tróji, Kavaliera, aby syna jeho od toho kroku odhovoril. Biskup odpovedal Jozefovi Liguorimu: «Brat môj, ja sám opustil som svet a opovrhol právom skvelého prvorodenstva; jako teda môžem protivu toho synovi tvojmu radiť? Veľkú vinu uvalil by som tým na seba.» Chýrny doktor práva začal sa učiť bohoslovecké vedy.

Roku 1724, dňa 23. septembra bol Alfons za diakona posvätený a čo taký obsluhoval vo farskom chráme v Neapoli. Keď stal sa kňazom, pripojil sa k bratstvu missionárov. Horlivo hlásal slovo Božie. Povesť o ňom rozniesla sa po celom meste a celé zástupy veriacich hrnuli sa na jeho kázne. Raz počul otec Jozef kázeň synovu a bol tak dojatý, že pri vystúpení z chrámu zvolal: «Môj syn poučil ma, jako mám Boha dokonale poznať!» Najradšej zaoberal sa horlivý Alfons s opustenými uličníkmi Lazzaronmi, vyučoval ich vo sv. náboženstve, pripravoval k hodnému prijímaniu, sv. sviatostí, podporoval ich v nemoci a v biede. I na vrchy vyšiel ku zanedbaným pastierom kozí, aby ich v náboženstve vyučoval. On obrátil na cestu cnosti nejedného zločinca.

Alfons upadol do ťažkej nemoce. Keď sa uzdravil, išiel do horského mesta, Skala menovaného, v kraji Beneventskom, aby zotavil sa na čerstvom povetrí. Svätá mníška, menom Maria Celestis Kostarosa, riekla mu, že je povolaným, aby založil bratstvo kňazov, ktorí by zanedbanému dedinskému ľudu slovo spásy ohlasovali. A svätý vyhľadal rovnozmýšľajúcich kňazov a založil v Skale bratstvo podobné tomu, ktoré zriadil pred storočím sv. Vincenc Paulánsky. Bratia menovali sa «kňazmi najsvätejšieho Vykupiteľa» a preto, že Vykupiteľ latinsky menuje sa «Redemptor», nazvaní boli Redemptoristami. Roku 1732 zložili údovia bratstva jednoduchý sľub a začali blahonosne medzi zanedbaným ľudom účinkovať. A pôsobenie bratov Redemptoristov šírilo sa vždy ďalej, a netrvalo dlho, prihlasovali sa k ním zbožní kňazi a z celého sveta a ľudia povolávali ich so všetkých strán k sebe. Sv. Alfons nútený bol svoje bratstvo po celom svete rozšíriť. Jeho učeníci neunavene kázali po mestách a dedinách a dopracovali sa nevídaného výsledku: nepriatelia zmierili sa, uškodení prišli k svojmu majetku, nemravné zväzky rozpadli sa, pohoršlivé živobytie prestalo, bohorúhavé zlorečenia nebolo počuť, oplzlé knihy a obrazy boli popálené a ľudia začali žiť zase po kresťansky. Sv. Alfons riadil všetky kongregácie svojich Redemptoristov, ktorých ľud i Liguoriánmi menoval. Sv. Otec, Benedikt XIV. potvrdil roku 1749, dňa 25. februára bratstvá (kongregácie) Redemptoristov.

Za tridsať rokov spravoval sv. Alfons toto bohumilé bratstvo, pri tom spisoval mnohé bohoslovecké a nábožné spisy. Mužne bojoval výborným perom svojím proti povstaleckému bludu Jansenistov, ktorí učením svojím duše otravovali a otrockú bázeň miesto detinskej lásky k Bohu do sŕdc vštepovali, tak že opravdivý kresťanský duch hynúť začal najmä vo Francúzsku a v Itálii. Najkrajšia kniha od neho napísaná je - Navštevovanie najsvätejšej Sviatosti oltárnej. Mnohí, Jansenistami zvedení, báli sa sviatosť túto prijímať. V knihe tej objasnil sv. Alfons pravé učenie cirkve o hodnom prijímaní Sviatosti oltárnej. Sv. Alfons bol najučenejším odporcom Jána Mikuláša Honthaima, ktorý svoje prevrátené mienky v knihe, «Febronius» menovanej, objavil.

Pápež Klemens XIII. povýšil ho r. 1762 za biskupa pri sv. Agáte v Neapoli. Sv. Alfons poslúchol pápeža a bol toho roku dňa 12. júna v Ríme za biskupa vysvätený. Jako biskup nezmenil v ničom svoj prísny život; každý ho ctil a miloval. Keď r. 1764 v Neapoli veľký hlad panoval, popredal všetko, čo mal, a podporoval chudobných. Keď veľmi oslabol, prosil sv. Otca, aby ho oslobodil od ťažkého úradu biskupského. Pápež Klemens XIII. odpovedal mu, že jeho meno a chýr dostačuje k spravovaniu biskupstva. A Klemens XIV. odpovedal na jeho prosbu, že jeho modlitba na nemocnom lôžku viacej osoží veriacim, než desať návštev po biskupstve konaných. Konečne oslobodil ho r. 1775 pápež Pius VI. Keď všetci veriaci za ním plakali, riekol radostne svätý Alfons: «Vrch spočíval na mojich ramenách, ktorý žiadal som si odstrániť. Chvála Bohu, zase budem môcť bezstarostne odpočívať!»

Chudobný, jaký bol, vstúpil do biskupského paláca, a vrátil sa do svojho missionárskeho domu sv. Michala v Nocere; i zaoberal sa záležitosťami svojho rádu. Roku 1784 oslabol tak, že z izby viac nevychádzal. Oči a uši vypovedali mu službu; telo neznieslo žiadnu prikrývku. Dňom i nocou spočíval na opieracej stoličke a trpezlivo znášal trápenie svoje. Často volal: «ó môj Ježišu! Ty zomrel si za mňa; Tvoja krv je mojou nádejou a spásou!» Svätý pokoj spočíval v jeho duši, slová lásky v jeho ústach. On bol zvláštnym ctiteľom Panny Márie. Kedykoľvek počul biť hodiny, prestal hovoriť alebo písať a modlil sa pozdravenie anjelské. Denne modlieval sa hodinky ku cti Panny Márie.

Pred svojou smrťou prijal sv. sviatosti zomierajúcich s veľkou odovzdanosťou do vôle Božej. V jednej ruke držal umučenie, v druhej obraz Matky Božej, i usnul v Pánu dňa 1. augusta r. 1787, v 91. roku požehnaného života svojho.

Telo svätého Alfonsa pochované bolo v kláštorskom chráme v Nocere. Roku 1839, dňa 16. mája vyhlásil ho pápež Gregor XVI. za svätého a ustanovil sláviť jeho pamiatku na deň 2. augusta. Sv. Otec Pius IX. vyhlásil ho slávnostne za učiteľa cirkve.

Sv. Alfons Liguori vyobrazuje sa v rúchu svojho rádu, jako rozjíma pred umučeným Spasiteľom.

Poučenie.
    
Sv. Alfons Maria Liguori je nám potešujúcim dôkazom, že láskavý Boh stará sa neprestajne o svoju cirkev a že jej posiela i v najnovšom čase pracovníkov, ktorí živé svedectvo vydávajú učeniu Ježiša Krista a svojou vysokou učenosťou a predivnými cnosťami za dlhý čas skvejú sa čo slnká prvej veľkosti na obzore sv. cirkve. Takým pracovníkom bol sv. Alfons. On ohlasoval slovo spásy mnohým tisícom, ktorí začali sa klátiť vo sv. viere, alebo osobne, alebo skrze svojich učeníkov. A život kresťanský upravený bol na pravú cestu; starý duch prísnej poslušnosti oproti Božím príkazom obnovil sa a rozohrialo sa srdce veriacich všeobecnou láskou k blížnym.

I u nás známi sú učeníci sv. Alfonsa, Redemptoristi, svojimi missiami. Kto mal šťastie videť tých horlivých, obetavých missionárov v spovedelnici, kto počul ich ohnivé kázne v stred zadivených a kajúcnych zástupov, zdá sa mu, že vidí a počuje anjelov, ktorých milostivý Boh do našich zanedbaných krajov poslal, aby ducha kresťanského do sŕdc poblúdeného ľudu vlievali a z nenapraviteľných hriešnikov horlivých a cnostných kresťanov učinili. Za našich bohapustých časov je u nás medzi ľudom, predtým cnostným a zbožným, žatva hojná; ale, bohužiaľ, pracovníkov zdá sa byť po riedku. Preto má každý horlivý farár, ktorý nezná si sám rady a pomoci s poblúdilým a novomódnou nekresťanskou osvetou napáchnutým stádom, povolať k sebe Redemptoristov a pripraviť veriacim svojim duchovné hody. A presvedčí sa, že farnosť jeho premení sa razom v obec opravdivé kresťanskú, bohumilú a šťastnú.

Modlitba.

Ó Bože, ktorý si skrze sv. Alfonsa Maria Ligouri, horlivosťou pre spásu duší rozpáleného Tvojho vyznávača a biskupa, cirkev Svoju novým bratstvom obohatil, vyslyš naše prosby, aby sme skrze jeho spasiteľné napomenutie poučení boli a jeho príkladom utvrdení k Tebe šťastne dostať sa mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.