5. Augusta. Pamiatka založenia chrámu Panny Márie Snežnej v Ríme.

5. Augusta. Pamiatka založenia chrámu Panny Márie Snežnej v Ríme.
    
Jeden z najväčších, najskvelejších a najstarších chrámov v Ríme je Marianský chrám «Santa Maria Maggiore», alebo Panny Márie Sňažnej. Menuje sa «Maggiore», t. j. väčší, lebo medzi šesťdesiatimi chrámami a kostolmi, ktoré sú zasvätené úcte preblahoslavenej Panny Márie v Ríme, je tento najskvelejší a najväčší. Menuje sa nádherný chrám tento i «Maria ad praesepe,» t. j. Panny Márie pri jasličkách, lebo v tomto chráme nachádzajú sa jasličky, ktoré jeden pápež z Betlehemskej stajne sem doniesť dal a v podzemnej kaplnke na striebornom oltári umiestil. Od času svojho založenia až podnes menuje sa tento, popri chráme sv. Jána na Lateráne a sv. Petra na Vatikáne, najnádhernejší kostol chrámom Panny Márie Sňažnej a dnes slávi katolícka cirkev pamiatku založenia a zasvätenia jeho. Príčinu založenia tohoto popredného Marianského chrámu celého kresťanstva udávajú nám jednomyseľne dejepisci cirkevní.

Na začiatku IV. storočia, keď pápež Liberius riadil sv. cirkev, žil v Ríme bohatý a vznešený mešťan, menom Ján so svojou nábožnou a šľachetnou manželkou. Dlhé roky prosili dobrotivého Boha, aby im požehnal potomka, a podporovali štedro chudobných. Keď nebola ich modlitba vyslyšaná, uzavreli, že svoj bohatý majetok venujú preblahoslavenej Panne Márii. I modlili sa, postili sa a udeľovali hojné almužny, aby im Panna Maria zjavila, jakoby svoje veľké bohatstvo k jej úcte vynaložiť mali. Zbožná ich žiadosť vyplnila sa. V noci so 4. na 5. augusta zjavila sa Panna Maria každému z nich osobitne a riekla: «Vystavajte mi chrám na tom vŕšku v Ríme, ktorý bude pokrytý zajtra snehom. Ráno dňa 5. augusta roku 352 zabelel sa vŕšok Eskvilinský v Ríme snehom, ačkoľvek toho času v Itálii a najmä i v Ríme býva veľká horúčosť. Obyvatelia Rímski zadivili sa nad touto mimoriadnou udalosťou a veľké množstvo ľudu zhromaždilo sa na Eskviline a hľadelo na ten zázračný sneh. Zbožný Ján a jeho manželka videli na vlastné oči, že to zjavenie, ktoré mali, nebolo hmlistým snom, ale skutočnosťou.

Prešťastní manželia ponáhľali sa hneď k svätému Otcovi Liberiusovi, rozprávali mu, jaké zjavenie mali a jako na Eskvilinskom vŕšku predpovedaný sneh napadol. Sv. Otec zadivil sa nad ich rozprávkou: lebo i on mal to isté zjavenie. I vybral sa hneď s kňažstvom, so zbožnými manželmi a s veľkým množstvom ľudu na Eskvilin, zveleboval Boha a Pannu Máriu, ktorá takým zázrakom naznačila miesto pre chrám sebe určený. Na vŕšku tom stálo prv prekrásne stavisko, ktoré pohanský cisár Tiberius svojej necudnej a nehanebnej matke Livii bol venoval. Neskôr bolo tam zahrdúsených mnoho kresťanov, ktorí svojou krvou miesto to očistili a posvätili. Zbožní manželia dali sa hneď do stavania chrámu. Sám pápež vyhrabal zem vlastnými rukami na základ; stavba rástla a za rok stál chrám dohotovený na tom posvätnom mieste. Sv. Otec Liberius sám ho posvätil a povýšil za jeden zo štyroch hlavných chrámov rímskych, ktorý stal sa tak materským chrámom všetkých, preblahoslavenej Panne Márii zasvätených chrámov na celom svete, a preto svätí sa tento deň po celom kresťanskom  svete.

Katolícky ľud prechovával chrám Panny Márie Snežnej každého času vo veľkej úctivosti a pápeži ozdobovali ho čím najskvostnejšie. Najviac vyznačil sa pri ňom nábožný pápež Sixtus III., k čomu zavdala mu podnet nasledujúca smutná udalosť. V piatom storočí zapríčinil bezbožný kacier, Nestorius bolo jeho meno, veľké pohoršenie v kresťanstve; lebo mnohé bludy hlásal a opovážil sa i zapierať najsvätejšej Panne Márii názov: Matka Božia. Všetci veriaci zavrhli tento rúhavý blud, ktorý roku 431 i všeobecný cirkevný snem v Efeze slávnostne odsúdil. Pápež Sixtus III., horlivý ctiteľ Bohorodičky, dal na pamiatku toho víťazstva pravdy nad duchom klamu a lži chrám Panny Márie Sňažnej r. 437 obnoviť a najkrásnejšími maľbami ozdobiť, v ktorých tajomstvo božského materstva presvätej Panny a božstvo Ježiša Krista sú vyobrazené na svedectvo viery katolíckej cirkve.

Na hlavnom, striebornom oltáre tohoto nádherného chrámu nachádza sa obraz nebeskej Kráľovnej, zlatom a drahokamami sa skvejúci, ktorý maľoval sv. evanjelista Lukáš. A Boh oslávil tento obraz mnohými skvelými zázrakmi, zvlášte za času svätého pápeža Gregora Veľkého. Roku 590 zúril v Ríme hrozný mor. Svätý Otec Gregor nariadil na deň Vzkriesenia Pána slávne modlitby a dal obraz Panny Márie po uliciach Ríma nosiť. A Boh zjavil svoje zaľúbenie nad týmto skutkom zázrakom. Kamkoľvek bol nesený obraz, zmizla morová nákaza a ľudia uzdravili sa. Počas sprievodu (procesie) počuli nábožní kresťania v oblakoch spev anjelský:

Raduj sa, Kráľovno nebies, Alleluja!
Lebo ten, ktorého si nosiť smela, Alleluja!
Vstal zase zmŕtvych, jak povedal, Alleluja!

Tento spev počul i sv. Otec Gregor, i padol na kolená a plný Ducha svätého dokončil ho, keď sa modlil;

«Pros za nás Boha, Alleluja!

Zbožný ľud nasledoval pápeža, modlil sa túto krásnu modlitbu, ktorá od toho času čo chválospev prešla do obyčaje a každodenne spieval sa po celý čas veľkonočný, jako význam a potvrdenie veľkonočnej radosti. A mor celkom prestal po celej Itálii.

V tomto chráme kľačal niekdy sv. pápež Martin I. (ktorý od r. 649 do r. 655 sv. cirkev riadil) a modlil sa pred oltárom Matky Božej, keď vrah, ktorého poslal cisár z Ravenny, aby nábožného sluhu Božieho zavraždi], ihneď oslepol. Pred týmto obrazom modlievali sa celé noci sv. pápeži Symmachus, Gregor III., Hadrian I., Lev III., Paschal I. Pápež Klemens VIII. slúžieval bosý pred východom slnka sv. omšu. Pápež Benedikt XIV. prítomný býval každú sobotu na loretanských litániách v tomto chráme. Tak ctili pápeži tento chrám.

Prepamätný chrám Panny Márie Snežnej má päť brán. Pred ním, naproti posvätnej bráne, ktorá otvára sa vždy len každý 25. rok pri príležitosti milostivého roku, nachádza sa mramorový stĺp, na ktorého vrchole stojí socha Panny Márie s Ježiškom. Na úpätí stĺpu, ktorý predtým ozdoboval pohanský chrám boha pokoja, vyryté sú slová: «Zasvätil ho Panne, prameňu pokoja.» Pápež Pavel V., ktorý tento stĺp postavil, chcel svetu oznámiť, že Matka Božia priniesla nám opravdivý pokoj. Ježiš Kristus je knieža pokoja; len On môže popriať pokoj srdcu, ktoré zlé svedomie trápi. V tomto chráme slúžieva pápež dnešného dňa slávnostné služby Božie a z celého sveta putujú sem nábožní kresťania, aby si vyprosili ochranu Matky Božej a dobrotivý Boh poprial na tomto mieste mnohé milosti veriacim kresťanom a ctiteľom preblahoslavenej Panny Márie.

Poučenie.
    
«Blahoslavený život, ktorý Ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval,» zvolala židovská žena zo zástupu, keď Spasiteľ hlásal slovo spasenia; i poukázala na tú útlu a láskyplnú úctu, ktorú preblahoslavená Panna Maria čo Matka Božia zasluhuje. Panna Maria bola od počiatku za Matku Božiu ustanovená a ostane ňou na veky. Tisíce rokmi pred svojím narodením určená bola, aby slúžila vo svätom dome Božom a v tom okamžení, keď nebeský Otec v raji zasľúbil prvým ľuďom Spasiteľa, zabezpečené jej bolo bývanie na Sione, vo svätom stánku. I narodila sa z vyvoleného národa a od tisíce rokov bolo jej prebývanie medzi svätými. Preto i úcta presvätej Panny je taká stará, jako samo kresťanstvo. Všetci svätí zvelebovali najväčšou úctou najsvätejšiu Matku Božiu a všetci kacieri opovážili sa jej hodnosť napádať. Prvým bol bezbožný kacier Nestorius, ktorý bohaprázdne učil, že Panna Maria len človeka Ježiša a nie Boha porodila. Neskorší kacieri nasledovali jeho šľapaje.

A táto úcta presv. Matky Božej súvisí s dnešnou slávnosťou. Vzývanie Panny Márie o pomoc a orodovanie začalo sa s kresťanstvom. Veď ona čo Matka Božieho Spasiteľa je kráľovnou nebies, milovanou dcérou Boha Otca, prečistou nevestou Ducha svätého a prostredkyňou u svojho Syna; lebo jako taká môže všetko u Neho. Preto hovorí sv. cirkev so sv. Augustínom: «Neviem, jakými chválorečami mám ťa povýšiť; lebo ty si objala svojím telom Toho, ktorého nemôžu objať nebesá.» Vôbec Otcovia sv. cirkve vzývali o pomoc každodenne Pannu Máriu. Sv. Athanás sa modlieval: «Pros za nás, najsvätejšia Rodičko, Kráľovno a Matko Božia.» Sv. Efrém volával: «Najsvätejšia Panno a najvyššia Kráľovno nebies, padám ku tvojim nohám!» Sv. Chrysostom modlieval sa: «Pros Pána, svätá Panno, aby nás spasených učinil.» Sv. Basil prosieval: «Hľaď milostivými očima s neba dolu na nás, Božia Panno.» A sv. Bernard volával: «Ó Maria, Pani naša, prostrednico naša, orodovnico naša!» A zase: «ó predivná Panno, ktorá si škodu prvých rodičov napravila a nám život navrátila!»

Kresťane, máš vedieť, že i za našich časov posvätené sú chrámy úcte preblahoslavenej Panny Márie na premnohých miestach, kde veľké milostivé divy na jej prímluvu sa stály; a keď i nepriatelia svätej cirkvi každým prostriedkom násilia a úlisnej ľsti veriacim prekážajú, aby neutiekali sa s prosbou o orodovanie k Panne Márii, nuž predsa jej pomoc je vždy väčšia, jej pocta vždy živšia a všeobecnejšia. Kresťane, vyvoľ si i ty jednu z hore udaných prosieb, ktorá srdcu tvojmu je najprimeranejšia a opakuj ju každodenne. Dôveruj v pomoc Matky Božej; utiekaj sa k nej v každej potrebe; venuj jej svoju pobožnosť v deň sobotný a jej úcte zasvätený; modlievaj sa pri zvonení zvestovanie anjelské; navštevuj chrámy jej úcte posvätené. I volaj vždy so sv. Augustínom: «Prispej nám ku pomoci vo všetkých našich potrebách!»

Modlitba.
    
Žiadame Teba, ó Bože, popraj nám služobníkom Svojim zdravia tela i duše; aby sme skrze slávnu prímluvu najsvätejšej Panny Márie od prítomného súženia oslobodení, tam ale večným potešením obveselení boli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.