8. Október - Svätá Brigita

V desiatom roku počula kázať o umučení Pána a slová kazateľove dojali citlivé srdce jej tak, že v chráme hlasno zaplakala. Vo sne zjavil sa jej Kristus Pán na kríži rozpätý a s krvácajúcimi ranami. I zdalo sa jej, že počuje hlas: «Pohliadni, dcéra Moja, jako so Mnou nakladali.» Rozbolestená útla panna zvolala: «Ó Bože môj, kto Ťa tak poranil ?» A počula slová: «Tí, ktorí príkazy Mojimi pohŕdajú a ktorí sa neusilujú vrúcnu lásku Moju opätovať.» 

Toto zjavenie hlboko zakorenilo sa v mysli a v srdci útlej panny a zapríčinilo, že cez celý život prechovávala neobyčajnú nábožnosť k umučeniu Pána. I kľačievala častoráz celé noci pred obrazom umučeného Spasiteľa, plakávala usedavo, a nakladala si ťažké bremená pokánia, i mŕtvila útle telo svoje. Častoráz vstávala o polnoci a vychádzala z izby, aby sa pred blízkym krížom modlila. Starostlivá tetka myslela, že vnučka je ľahkomyseľná a po noci sa túlava. I pýtala sa jej, prečo o polnoci vstáva. A zbožná panna odpovedala: « Vstávam, aby som zvelebovala Toho, ktorý v každom okamžení mne napomáha. A keď chcete vedeť, kto je to, nuž vám hovorím, že je to Pán Ježiš Kristus, ktorý mňa nehodnú zjavením Svojím potešil.» A od toho času mávala Brigitta časté zjavenia Božie, ktoré neskôr spovedníkovi svojmu vyjavila a sama i obšírne opísala.

Jakokoľvek mŕtvila zbožná Brigitta útle telo svoje, predsa vykvitla v krásnu pannu. Na rozkaz otca svojho vydala sa v šestnástom roku za Ulfa, vojvodcu Nesického, ktorý bol údom rady kráľovskej. I vydobyla si úplnú lásku jeho, že odriekol sa svetáckeho života, pijatiky, kartárstva a privykol ku zbožnému životu. Bol to vzorný stav manželský, že i druhých kresťanov k nasledovaniu získal. I sluhov svojich viedli zbožní manželia ku opravdivé kresťanskému životu. A dobrotivý Boh požehnával dom ich. Narodili sa im štyria synovia a štyri dcéry.

Dcéry menovali sa Mereta, Cecília, Ingeburga a Katharina. Dve prvé vydali sa za veľmožov a skvelý sa jako vzor zbožnosti pri kráľovskom dvore; Ingeburga žila jako nábožná mníška v kláštore a najmladšia Katharina žila pri matke svojej a zomrela jako svätá. Pamiatku jej, jako sv. Kathariny Švédskej, ctí sv. cirkev dňa 22. marca. Že dietky boli také príkladné, to ďakovať mali svätej matke svojej Brigitte, ktorá už s mliekom materským kŕmila ich bázňou Božou.

Keď zbožným manželom dietky odrástli, venovali sa Brigitta a Ulfo, celkom službe Božej; dom svoj premenili na kláštor a mnohé hodiny strávili na modlitbách a rozjímaniach. Starali sa i o chudobných, ktorých štedro podporovali. Pre nemocných založili špitál a svätá Brigitta obsluhovala denne nemocných jako nejaká služobná, umývala a ľúbala im nohy, tešila opustených a ťažkou nemocou trápených. V nedeľu a vo sviatočné dni pristupovala ku sv. sviatostiam a jej zábavou bolo prísne zapierame seba. A keď nejaké nerozvážné slovo riekla, vzala do úst horkú zelinu, aby jazyk svoj potrestala.

Sv. Brigitta putovala s manželom svojím a s dietkami do Španielska do mesta San Jago di Kompostella ku hrobu sv. Jana Gudmar, aby pozatým bez poškvrny život viedli. 

Na spiatočnej ceste onemocnel zbožný manžel Ulfo veľmi nebezpečne, že ho biskup v meste Arrase sviatosťami zomierajúcich musel zaopatriť. A keď z ťažkej nemoci povstal a domov sa navrátil, oznámil svätej manželke svojej, že vstúpi do kláštora ku Cistercitom. Nie dlho žil zbožný Ulfo v kláštore v meste Alvastere, lebo skoro zomrel. Sv. Brigitta zriekla sa po smrti manželovej vojvodského života. Rozdelila majetok svojim deťom, odiala sa v hrubé rúcho, ktoré na spôsob verejných kajúcnic povrazom ku telu pripevnila. Ustavične cvičila sa v skutkoch milosrdenstva, pokánia a pobožnosti. Postievala sa štyrikrát v týždni a žila o chlebe a o vode. Kolená jej boli od častého kľačania pri modlitbách jakoby kôrou poťažené. Každodenne spovedala sa, v nedeľu a vo sviatok pristupovala ku stolu Pána. A jako socha mramorová kľačiavala nepohnute pred oltárom, na ktorom bývala najsvätejšia Sviatosť oltárna vystavená. Denne hostila dvanásť chudobných a posluhovala im pri stole. V špitáli obsluhovala nemocných, obmývala a zaväzovala im rany, keď pobožnosť svoju vykonala. Zlý svet pomlúval sv. Brigittu, že je pomätená na rozume. Keď to počula, riekla urodzeným pomluvačom: «Pre vás to nerobím, a posmechy vaše nezmenia odhodlanosť moju a predsavzatie. Buďte takými dobrými, nechajte ma na pokoji; radšej proste Boha o milosť pre mňa, že by som v tomto predsavzatí vytrvala.

Takto sväté žila sv. Brigitta za tridsať rokov a dobrotivý Boh udelil jej mnohé milosti, menovite milosť zjavení. Onezdravel nebezpečne istý veľmož, ktorý bol veľký hriešnik a o pokání nechcel ani počuť. Sv. Brigitta mala zjavenie, v ktorom počula hlas Spasiteľov: «Oznám svojmu spovedníkovi, aby nemocného navštívil a spoveď jeho vypočul. Svätá Brigitta poslala kňaza k nemocnému zatvrdenému hriešnikovi; ale márne bolo prísne napomínanie jeho, aby sa z hriechov vyznal. Na druhú noc zjavil sa Spasiteľ znovu svätej Brigitte a naložil jej, aby spovedník hriešnika navštívil a vrúcne ku pokániu napomínal. Márne bolo všetko; hriešnik ostal zatvrdený. Po treťom zjavení išiel zase spovedník k nemocnému a oznámil mu, že Kristus Pán z lásky k úbohej duši jeho ústne sv. Brigitte naložil, aby ho ku nemu poslala a ho ku pokániu napomínala, lebo že je ešte čas, aby sa obrátil. 

Tie slová účinkovali, lebo nemocný hriešnik zvolal: «Tak ja biedny hriešnik môžem ešte odpustenie ťažkých hriechov svojich obsiahnuť?» Kňaz potešil zúfalca: «Dobrotivý Boh prijme vás iste na milosť, keď hriechy svoje opravdivé oľutujete.» A hriešnik sa vyznával: «Zúfal som už nad spasením svojím, lebo som sa za 69 rokov nikdy dokonale nevyspovedal a od mladosti pekelnému duchu som slúžil. Teraz neviem, čo sa deje so mnou? Takú veľkú ľútosť cítim v srdci svojom nad hriechami svojimi, jakú nikdy som necítil.» I vyspovedal sa skrúšene zo všetkých hriechov svojich a spokojne zomrel. Po smrti jeho mala sv. Brigitta zjavenie, v ktorom jej bolo oznámené, že zomrelý pokáním svojím večnému zatrateniu ušiel a v očistci sa nachádza, a milosť dosiahol, poneváč mával v živote útrpnosť s bolesťami Panny Márie, ktoré pri ukrižovaní Syna Božieho znášala. 

Sv. Brigitta spísala neskôr zjavenia svoje, ktoré každému kresťanovi ku duševnému spaseniu môžu slúžiť. Tieto zjavenia osvetlil pápež Benedikt XIV. i riekol: «Z pripustenia takých zjavení nič inšie nevyplýva, len to, že sa môžu oznámiť po zrelom uvážení ku prospechu veriacich.»

Sv. Brigitta opustila hlučný svet a utiahla sa do samoty. K tomu cieľu založila vo Vadstene, vo švédskom biskupstve Linkopingskom, kláštor pre šesťdesiat mníšek a predpísala im pravidlá sv. Augustína, ku ktorým pridala niektoré, mníšek sa týkajúce predpisy; menovite mali rozjímať boľastné umučenie Pána Ježiša Krista. Tie pravidlá prijali i mnohí mnísi a tak povstal rád sv. Brigitty, ktorý pápež Urban V. roku 1370 pod menom «Zákon Spasiteľa» potvrdil. Za dva roky spravovala sv. Brigitta učeníčky svoje v kláštore a keď záležitosti tohoto kláštora usporiadala, zatúžila po Ríme a po Svätej Zemi. I nastúpila púť svoju do Ríma s dietkami svojimi Karolom, Birgerom a Katharinou, aby pri hroboch svätých apoštolov Petra a Pavla a premnohých iných mučeníkov svätý život svoj tráviť mohla. Tak žila sv. Brigitta za dlhší čas vo večnom meste veľmi skromne a kajúcne, a každodenne navštevovala chrámy a nemocnice, v ktorých nemocných ošetrovala. Jedného dňa na-štívila sv. Otca a predstavila mu synov svojich Karola a Birgera. Keď pápež uzrel ich, riekol Birgerovi: «Ty si syn matkin». I obrátil sa ku Karolovi, ktorý bol mladíkom veselej mysli, ale pri tom i veľký ctiteľ Panny Márie, a riekol jemu: «Ty si synom sveta». Sv. Brigitta zadivila sa nad týmito slovami, poklesla na kolená pred pápežom, i prosila ho, aby milovanému synovi jej uložil pokánie za hriechy. Pápež dotkol sa pása a rúcha Karolovho a slávnostne riekol: «Toto ťažké bremeno nech mu dostačuje ku pokániu za hriechy jeho!» Sv. Brigitta založila v Ríme útulok pre švédskych mladíkov a pútnikov, ktorý hospic pápež Lev X. znovu vystavil a zriadil. A tento pomník lásky jej oproti blížnym stojí podnes v Ríme.

Z Ríma putovala sv. Brigitta do Sv. Zeme, aby sa tam modlila a plakala, kde Vykupiteľ božský sa narodil, rástol, učil, zázraky činil a trpel. Na ceste zomrel jej v meste Neapole syn Karol a v Sicílii druhý syn Birger. Zo Sicílie plavila sa sv. Brigitta so zbožnou dcérou svojou Katharinou do Palestíny, plná túžby po zhliadnutí svätých prepamätných miest. Čo sv. Brigitta cítila v Jeruzaleme na vrchu Kalvárskom, kde najláskavejší Spasiteľ, Ježiš Kristus, potupnú a prebolestnú smrť na kríži za hriešne pokolenie ľudské podstúpil, o ktorej cez celý život svoj s veľkým žiaľom a bôľom rozjímala, to nie je v stave iné ľudské srdce pocítiť, tým menej skromné pero opísať.

Na spiatočnej ceste do Ríma upadla sv. Brigitta do zimnice, na ktorú vo večnom meste za celý rok trpela; ku koncu roku obťažili povážlivý stav jej i druhé nemoci. Veľké bôle, ktoré trpezlivo znášala, uľavovala si rozpomienkou na prehorké muky Spasiteľove a priala si z horúcej lásky ku Ježišovi ešte väčšie bolesti trpieť. V bolestiach svojich často hovorievala: «To je zlým znakom, keď človek nemá žiadne pokúšanie alebo žiaden kríž, lebo Ježiš Kristus zreteľne hovorí: Kto nenesie kríž svoj, nie je Mňa hoden. A inokedy hovorila: «Nikdy neokusuje človek lepšie ľúbeznosť raja a cnosti, než v očistci utrpenia.» A keď ju chceli v bolestiach tešiť a ľutovať, riekla: «Pravidlom všetkých pravidiel je, seba samého opustiť a Bohu sa odovzdať a bez ohľadu Jemu sa zveriť.» Velebnosť zriedkavých cností jej obdivovali všetci Rimania.

Piatimi dňami pred smrťou zjavil dobrotivý Boh hodinu odchodu jej z tejto márnej zeme. Svätú dcéru svoju Katharinu a všetkých prítomných napomínala ku stálosti v zbožnom živote. V deň smrti vyspovedala sa skrúšene z celého živobytia a prijala sv. sviatosti zomierajúcich. Na to žiadala si, aby ju v izbe na dlážku, popolom posypanú, položili; i prosila spovedníka, aby v prítomnosti jej sv. omšu slúžil. Po sv. omši vydýchla svätú dušu svoju slovami: «Do rúk Tvojich, ó Pane, porúčam dušu svoju!» Tak usnula tíško v Pánu sv. Brigitta dňa 23. júla roku 1373, v 71. roku požehnaného života svojho. Pri pohrebe jej stalo sa mnoho divov.

Mŕtve telo sv. Brigitty bolo pochované v Ríme v chráme sv. Laurenca (Vavrinca), ktorý náležal chudobným Klarisskám; ale roku 1374 bolo prenesené svätou dcérou jej Katarínou do Švédska a uložené v kláštore jej Vadstene. Keď i tu stalo sa mnoho divov, vyhlásil ju pápež Bonifác IX. za svätú roku 1391 a nariadil svätenie pamiatky jej na deň 8. októbra každého roku. Cirkevný snem v Kostnici roku 1415 ohlásil to vynesenie celej cirkvi a pápež Martin V. potvrdil ho. Zo spisov sv. Brigitty známe sú «Zjavenia» jej, ktoré sv. cirkev potvrdila.

Sv. Brigitta vyobrazuje sa v čiernom rúchu rádu svojho, s pútnickou palicou v ruke, okolo hlavy plamenná žiara, čo znamená zjavenie.

Poučenie.

Milostivý Boh zjavoval sa často sv. Brigitte za dlhého požehnaného života jej; tieto zjavenia mali za predmet boľastné umučenie Pána nášho, Ježiša Krista, a predpovedali i prevraty v istých krajinách a osud niektorých ľudí. Vyšli na svetlo v diele pod menom «Zjavenia sv. Brigitty.» Začínajú sa slovami Spasiteľa, ktorý sa pokornej služobnici zjavil: «Ja som Pán tvoj a Boh tvoj, i chcem dôverne hovoriť s tebou. Ty staneš sa nevestou Mojou, a Ja upotrebím teba jako nástroj, aby som mohol oznámiť ľuďom tajomstvá, ktoré neznajú. Čo tebe poviem, slúžiť bude mnohým ľuďom ku duševnému spaseniu. Počuj teda hlas Môj a vydaj počet z tajomstiev duchovnému otcovi svojmu, ktoré ti zjavím.» Toto bol počiatok zjavení jej. Spovedníkom jej bol slávny doktor (učenec) bohoslovia a kanonik kapituly v Linkopingu, menom Matej. A jako má uvažovať kresťan tieto zjavenia a z jakého ohľadu má ich čítavať ? 

Ačkoľvek osobné zjavenia, jaké mali sv. Brigitta, sv. Hildegarda, sv. Alžbeta zo Šenavy (Schonau) a sv. Katharina zo Sieny, nemajú takú dôležitosť, vážnosť a istotu, jaké diali sa svätým praotcom a prorokom Starého a sv. apoštolom Nového Zákona, ktoré boli potvrdené divmi a zázrakmi a ktoré sv. cirkev jako diela Ducha svätého uznala, — predsa slúžia ony ku duševnému spaseniu mnohých veriacich kresťanov. Spisy Starého i Nového Zákona dosvedčujú nám, že milostivý Boh verným služobníkom Svojim sa zjavoval z času na čas, aby dielo milosrdenstva svojho ku spáse veriacich a ku prospechu sv. cirkve konal. 

Áno, dobrotivý Boh hovorieval vo videniach služobníkom Svojim ku prospechu veriacich a sv. cirkve, jako ku Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi, Mojžišovi a v Novom Zákone svätému apoštolovi národov Pavlovi. Alebo odhaľoval vyvolencom Svojim skryté veci, jako egyptskému Jozefovi, sv. apoštolovi Petrovi a Jánovi, keď osvetľoval ducha ich nadprirodzeným svetlom, že mohli nahliadnuť do budúcnosti a prezrieť nevyspytateľné a tajomné cesty prozreteľnosti božskej, i neboli vystavení preludu mysli a mýlke. Ačkoľvek teda zjavenia sv. Brigitty nemajú takej váhy a dôstojnosti, jako videnia Duchom svätým osvietených sluhov Božích Starého a Nového Zákona, zasluhujú predsa veľkej úcty a vážnosti u každého kresťana pre pokoru a prosto-srdečnosť, s jakou ich svätá Brigitta úsudku sv. cirkve ponechala. Výbornými cnosťami svojimi, neunaveným snažením svojím po kresťanskej dokonalosti stala sa sv. Brigitta veľkej úcty hodnou vo sv. cirkvi. Preto skúmal pozorne cirkevný snem v Basilei zjavenia jej, i dovolil ich jako užitočné a spasiteľné veriacim zdeliť. Ona odporúčala kresťanom, aby dľa predpisov sv. Evanjelií boli živí, Boha nado všetko a bližného jako seba samých milovali: a to je veru každému človekovi ku spaseniu duše potrebné. V tomto zmysle a duchu hľadieť má každý opravdivý kresťan na zjavenia sv. Brigitty.

Modlitba.

O Bože, ktorý si sv. Brigitte skrze Syna jednorodeného Svojho tajomstvá nebeské zjaviť ráčil, popraj nám, sluhom Svojim, na prímluvu jej, aby sme vtedy, keď sa On zjaví vo večnej sláve Svojej jako Sudca, v nej s radosťou podiel brať udôstojnenými boli. Skrze tohože Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.